Na besnotu vo svete každoročne zomiera okolo 60-tisíc ľudí, očkovaním sa jej dá predísť

Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) so sídlom v Paríži upozornila, že vo svete na následky besnoty každoročne zomiera približne 60.000 osôb. Afrika a Ázia sú kontinenty s najvyšším rizikom úmrtia na besnotu.

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS) na svojej webovej stránke uviedla, že v roku 2016 nebol na Slovensku zaznamenaný prípad besnoty.

Cieľom podujatí, ktoré sa vo viacerých krajinách organizujú pri príležitosti Svetového dňa besnoty, je upriamiť pozornosť verejnosti na skutočnosť, že stále ide o zdravotnícky problém. Ďalším cieľom tohto dňa je zdôrazniť, že existujú preventívne opatrenia, ktorými sa dá besnota odstrániť.

Akcie k Svetovému dňu besnoty majú obyvateľstvo priviesť k lepšiemu poznaniu následkov besnoty, možnostiam jej predchádzania, očkovania a spôsobov odstraňovania ochorenia na ľuďoch a zvieratách, zopakovala WHO.

Svetový deň besnoty, 28. september, je spomienkou na výročie úmrtia francúzskeho chemika a mikrobiológa Louisa Pasteura (27. december 1822 - 28. september 1895), ktorý ako prvý pripravil očkovaciu látku proti besnote.

Cieľom WHO, OIE, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovej aliancie pre kontrolu besnoty je dosiahnuť "nulový počet úmrtí ľudí na besnotu do roku 2030".

Ak človeka pohryzie zviera, ktoré vzbudzuje podozrenie z ochorenia na besnotu, je potrebné, aby postihnutý dostal čo najskôr očkovaciu látku.

Besnota je infekčné ochorenie vírusového pôvodu. Ide o akútne ochorenie zvierat prenosné na človeka. Vírus besnoty sa v mieste poranenia (uhryznutím, poškriabaním alebo inak) zvieraťom šíri nervami do centrálneho nervového systému. Prejavuje sa horúčkou, bolesťami hlavy, slabosťou, svrbením a bolestivosťou v rane. Liečba je podporná, ochorenie sa končieva aj smrťou.

Zdrojom sú choré zvieratá - na prvom mieste psy, ďalej mačky, líšky aj vlky.