Muzikál West Side Story s broadwayským obsadením sa predstaví v Bratislave

Príbeh West Side Story sa odohráva v New Yorku v päťdesiatych rokoch a zachytáva rivalitu dvoch mládežníckych gangov – domácich Jets a portorikánskych prisťahovalcov Sharks, ktorí medzi sebou bojujú o dominanciu v štvrti Upper West Side. Hlavný hrdina Toni, bývalý člen Jets, sa zamiluje do Marie, sestry Bernarda - lídra Sharks. Javiskovú premiéru mal muzikál 26. septembra 1957 na Broadwayi, v roku 1961 sa dočkal aj svojej filmovej premiéry, ktorá získala desať Oskarov.

Trojica hlavných protagonistov súčasného spracovania West Side Story - Kevin Hack ako Tony, Jenna Burns v úlohe Márie, Keily Beirne ako Anita (Portoričanka a Bernardova priateľka) - a taktiež hudobný supervízor Donald Chan sa počas decembrových predstavení vo Viedni stretli so zástupcami slovenských médií.

„Najfascinujúcejšie je, že šou je stále rovnako relevantná, ako bola v minulosti. Ak sa pozrieme na dejovú líniu, v zmysle ako sa dnes zaobchádza s ľuďmi, je to podobné ako včera – ľudia stále medzi sebou bojujú, stále sa snažia dostať sa k sebe bližšie a dej má v sebe romantický príbeh, ktorý sa mohol odohrať tak v minulosti, ako aj dnes,“ opísal prínos West Side Story pre súčasného diváka Donald Chan - bývalý žiak Leonarda Bernsteina, ktorý dirigoval orchester v tomto muzikáli aspoň tritisíckrát.

Nezabudnuteľná je tiež hudba Leonarda Bernsteina, z tohto muzikálu pochádzajú hity America, Maria, Tonight či Somewhere. Na otázku TASR, či si súčasné prevedenie muzikálu zachovalo pôvodný sound, alebo boli aranžmány upravené do dnešnej hudobnej podoby, Dan Chan odpovedal, že všetko, čo divák dnes v predstavení počuje, bolo vytvorené už v roku 1957. „Čo sa týka hudby, je to klasika. Je to hudba, ktorá prežila celé tie roky, a je stále relevantná aj dnes. Ľudia stále milujú piesne, ktoré sú v tomto predstavení. Avšak (hudobné) tempá sa trošku pozmenili, pretože niektoré tanečné kroky nerobíme tak, ako sme ich robili predtým, pretože by boli príliš pomalé. Avšak všetko, čo bolo napísané, používame aj teraz. Hudba je dnes oveľa rýchlejšia, a preto robíme určité úpravy v tomto zmysle,“ vysvetlil svetovo uznávaný dirigent.

Príbeh West Side Story je sčasti o tom, ako sa jednotlivec snaží byť súčasťou jednej skupiny a zároveň nepatriť do nejakej inej skupiny. Muzikál poukazuje na to, ako môže byť skupina alebo jednotlivec marginalizovaný či odstrkovaný v rámci inej skupiny alebo spoločenstva. Na otázku, či hlavní protagonisti prežili tento pocit na vlastnej koži, a či im to pomohlo vžiť sa lepšie do svojej role, odpovedali Keily a Kevin.

„Mňa sa táto skúsenosť netýka úplne osobne, týka sa mojej mamy, ktorá prišla do Ameriky z Panamy, keď mala 12 rokov a zažila podobnú skúsenosť ako Sharks vo West Side Story. Prišla do Ameriky ako imigrant, vyzerala i hovorila inak, po španielsky a bolo pre ňu ťažké prispôsobiť sa. Ja som vyrastala s tým, že som svoju rozdielnosť uchopila a oslavovala som svoju kultúru, taktiež to ako vyzerám, moje vlasy a všetko. Vždy som to brala viac pozitívne ako negatívne. Toto však neplatí pre všetky časti Spojených štátov. Videla som iné časti Ameriky, kde táto odlišnosť nie je akceptovaná. V každom prípade človek musí byť hrdý na to, kto je a myslím, že Sharks v šou hrdí naozaj sú. Na jednej strane sú hrdí na to, kto sú a odkiaľ prišli, na strane druhej sú šťastní, že sú v Amerike, v krajine možností,“ opísala svoju skúsenosť usmievavá afroameričanka Keily, ktorá hrá postavu Anity, členky portorikánskych Sharks.

„Ja som bol vždy vychovávaný v láskyplnej a starostlivej rodine. Moja mama a otec sú obaja skvelí ľudia a vždy ma učili akceptovať každého takého, aký je. Presne tak som aj dospieval, vždy som „vhupol“ do nejakej skupiny a nezaujímalo ma, či boli čierni, bieli alebo fialoví, k akej sa hlásia rase či etnicite. Taký som ja a presne taká je aj moja postava Tonyho. Zaujímajú ma odlišné kultúry a chcem ich spoznať. Nikoho neodsudzujem len preto, že je trochu iný, ako ja,“ vysvetľuje svoju skúsenosť a postoj k rozdielnym kultúram sympatický Kevin.

Jenna, predstaviteľka Marie, v tejto súvislosti pre TASR povedala, že napriek tomu, že sú v predstavení ľudia, ktorí si pocit "byť iným" zažili na vlastnej koži, napríklad v rasovej rovine, človek sa však podľa jej slov dokáže vcítiť do svojej role aj bez toho, aby vychádzal z vlastných životných skúseností. „Všetci sme totiž zvyknutí na to, že máme medzi sebou rozdiely vo všeobecnosti, naše životy sú odlišné, máme na veci rozdielne názory, vyznávame odlišné hodnoty či vieru. Vďaka týmto všeobecným nezhodám sa herci vedia stotožniť so svojou postavou a pomôže im to odkomunikovať tento príbeh.“