BRATISLAVA – Ministerstvo financií (MF) SR sa počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ zameralo predovšetkým na prehlbovanie eurozóny, dobudovanie projektu bankovej únie, na boj proti daňovým podvodom, na rozpočet EÚ a na viacročný finančný rámec pre roky 2014 až 2020. Pre TASR to uviedol tlačový odbor MF SR v rámci bilancovania predsedníctva.
Slovenskému predsedníctvu sa podľa odboru podarilo dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom (EP) na rozpočte 2017, ktorá je založená na konsenze Rady EÚ a EP o priorite politík zameriavajúcich sa na riešenie bezpečnosti a migrácie, ako aj na podporu rastu a zamestnanosti.
"Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu medzi členskými štátmi EÚ na predĺžení životnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) do roku 2020 a zvýšení jeho investičného cieľa z pôvodných 315 miliárd eur až na 500 miliárd eur," uviedol odbor.
V oblasti prehlbovania integrácie Hospodárskej a menovej únie slovenské predsedníctvo vytvorilo podľa odboru priestor na diskusiu medzi členskými štátmi o potrebe dobudovania eurozóny, konkrétne jej fiškálneho piliera. "Počas slovenského predsedníctva sa o tejto téme diskutovalo na neformálnom zasadnutí ministrov financií a guvernérov národných bánk krajín EÚ 28 v Bratislave. Diskusia sa zamerala na možné formy budúcej fiškálnej kapacity, ktorá by pomáhala tlmiť makroekonomické šoky. O prehlbovaní Hospodárskej a menovej únie sa diskutovalo aj na decembrovej Rade pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), na konferencii Eurofi a Tatra Summite v Bratislave a na medziparlamentnej konferencii organizovanej Národnou radou SR v Bratislave," uviedol odbor.
V oblasti budovania Únie kapitálových trhov sa slovenskému predsedníctvu podarilo podľa neho dosiahnuť dohodu s EP na nariadení o prospektoch, pričom prospekt je akýsi životopis firmy, ktorá chce vstúpiť na kapitálové trhy alebo získať investora, napríklad emisiou dlhopisu. Taktiež sa mu podarilo dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi o európskych fondoch rizikového kapitálu a európskych fondoch sociálneho podnikania.
Slovenské predsedníctvo v novembri uzavrelo politickú dohodu s EP o princípoch budúceho fungovania Fondov peňažného trhu v EÚ, ktoré sa nazývajú aj ako tieňové bankovníctvo. "Tieto diskusie sa podarilo uzavrieť po viac ako troch rokoch práve počas slovenského predsedníctva. Dohoda prispeje k zvýšeniu finančnej stability v EÚ. Počas celého polroka sa pokračovalo aj v prácach na dobudovaní bankovej únie," konštatoval tlačový odbor.
V oblasti boja proti daňovým podvodom predsedníctvo dosiahlo predovšetkým jednohlasnú dohodu na záveroch Rady ECOFIN o kritériách a procese vedúcemu k vytvoreniu európskeho zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, tzv. daňový blacklist. "V nadväznosti na tzv. Panama Papers sa podarilo slovenskému predsedníctvu schváliť novelu smernice o administratívnej spolupráci, na základe ktorej budú mať daňové orgány prístup k informáciám o praní špinavých peňazí," uzavrel odbor.
Na záver predsedníctva sa podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorá obmedzuje možnosti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a vykonávanie daňových podvodov, čo by malo zasiahnuť finančné zdroje teroristických organizácií. "Nová legislatíva konkrétne posilňuje právomoci finančných spravodajských jednotiek v EÚ a zjednodušuje ich cezhraničnú spoluprácu a vzájomnú výmenu informácií. Tiež sprísňuje podmienky na využívanie alternatívnych platobných nástrojov – anonymné využívanie týchto nástrojov sa po novom výrazne obmedzuje," dodal odbor.
TASR oslovilo MF SR pred začiatkom predsedníctva. V tom čase rezort uviedol ako svoje hlavné priority počas jeho šesťmesačného trvania pokračovanie a prehlbovanie integrácie eurozóny, dobudovanie projektu bankovej únie a pokrok v projekte Únie kapitálových trhov, boj proti daňovým únikom, podvodom, rozpočet EÚ a viacročný finančný rámec pre roky 2014-2020.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies