Matečná: Mliečnu krízu sa podarilo stabilizovať

„Nehovorím, že situácia je pre prvovýrobcov excelentná, ale približuje sa k tomu, čo tu bolo pred mliečnou krízou,“ uviedla Matečná, podľa ktorej sú poľnohospodári z najväčšieho problému vonku.

Ministerka pripomenula, že podľa posledných čísel sa predaj za kilogram surového kravského mlieka na Slovensku pohybuje od 0,30 do 0,31 eura. Mliekari svorne tvrdia, že problém v dodávateľsko-potravinárskom a obchodnom reťazci predstavuje konečný obchodník, pomôcť by mal podľa ministerky nový zákon.

Ministerstvo síce nemôže vstupovať do dodávateľsko-odberateľských procesov a regulovať ceny, prípadné schválenie nového zákona by však podľa Matečnej mohlo zamedziť špekuláciám s cenami zo strany obchodníkov. „Pokiaľ cena ide dole, veľmi rýchlo vedia tlačiť cenu aj na dodávateľov a spracovateľ aj na prvovýrobcu, ale ak ide cena v obchodoch veľmi rýchlo hore, k tej lepšej cene sa veľmi ťažko dostanú práve spracovatelia na konci reťazca a prvovýrobcovia,“ vysvetlila šéfka rezortu.

Nový zákon podľa jej slov zmení hlavne možnosť pohľadu na dumpingové ceny, či na dovoz. „Ak tieto dumpingové ceny bude vedieť vylúčiť, reťazec sa bude musieť správať ináč,“ uviedla. Zákon pôjde do medzirezortného pripomienkového konania v polovici júla.

Podporiť mliekarov v produkcii mlieka má podľa ministerky mliečny program na školách. „Spojili sme školské mlieko a školské ovocie do jedného nariadenia vlády, vyčlenený bol na to objem okolo 3 miliónov eur,“ uviedla. O tento program sa podľa ministerky zaujíma viac ako 2 300 škôl na Slovensku, z toho viac ako tisícku škôl obsluhuje práve kežmarská mliekareň. Súčasťou nariadenia je aj novinka, ktorá ponúka využiť časť financií na propagáciu výroby týchto produktov. Farmári si tak napríklad môžu pozvať školy a ukázať im, ako vyzerá dojenie kráv či ovocný sad.

Aj kežmarská mliekareň musela pre mliečnu krízu rušiť v minulosti kontrakty so svojimi prvovýrobcami. „Myslím si, že to spôsobila štruktúra našej výroby, pretože zhruba jedna tretina produkcie, ktorú sme tu vyrábali v tom čase, predstavovalo UHT mlieko a to bolo jednou z najviac postihnutých komodít v mliečnom sektore, druhou bolo trvanlivé mlieko a tvrdý syr,“ povedal pre médiá Mikuláš Bobák, predseda predstavenstva spoločnosti.

Aby sa mliekareň takejto situácii v budúcnosti vyhla, prijala podľa jeho slov viaceré opatrenia v podobe reštrukturalizácie výroby, mlieko presúva do produktov s vyššou pridanou hodnotu. Napriek zlepšeniu situácie sa však podarilo obnoviť len časť kontraktov s prvovýrobcami, viacero z nich si už medzičasom podľa Bobáka našlo iných odberateľov.

Tatranská mliekareň vykupuje každoročne od slovenských farmárov takmer 100 miliónov litrov mlieka. Svoju produkciu exportuje do krajín V4, Litvy, či Nemecka. Jej história siaha do roku 1979, produkcia syra a iných mliečnych produktov je však v regióne už od 13. storočia. Podnik zamestnáva 225 ľudí.