WASHINGTON - Americký vojak Bradley Manning, ktorého v stredu odsúdili na 35 rokov za únik tajných informácií, požiada prezidenta USA a najvyššieho veliteľa amerických ozbrojených síl Baracka Obamu o milosť. Potvrdil to v stredu jeho právnik David Coombs, ktorý zverejnil text listu určeného pre Obamu.
Manning v ňom okrem iného píše, že motiváciou jeho konania bolo snaha upriamiť pozornosť na porušovanie ľudských práv a zabíjanie civilistov počas amerických misií v Iraku a Afganistane. Počas pôsobenia v Iraku sa údajne z tajných správ armády postupne dozvedal o konaní ozbrojených síl a začal pochybovať o ich morálnosti. Uznáva však, že porušil zákony USA, no "nechcel nikomu uškodiť, iba pomôcť ľuďom". Manningov advokát Coombs verí, že Obama udelí jeho klientovi milosť.
"Rozhodnutia, ktoré som v roku 2010 urobil, boli z obavy o moju krajinu a svet, v ktorom žijeme... Uvedomil som si, že v našej snahe reagovať na hrozby zo strany nepriateľa sme zabudli na ľudskosť. Vedome sme si zvolili devalváciu ľudského života tak v Iraku ako aj v Afganistane," píše v liste Manning. Spomína v ňom tiež zabíjanie civilistov a zadržiavanie osôb na Guantáname. Utajované informácie sa podľa vlastných slov rozhodol zverejniť "pre lásku ku krajine a z pocitu zodpovednosti k iným".
Vojenský tribunál na základni Fort Meade pri Washingtone v stredu rozhodol, že Manning, ktorého v súvislosti s únikom tajných dokumentov uznal vinným zo špionáže a ďalších zločinov, strávi vo väzení 35 rokov. Zároveň bude zbavený hodností a prepustený z armády. Manning slúžil ako spravodajský analytik v Iraku. Zadržali ho pred vyše tromi rokmi po tom, ako odovzdal skupine WikiLeaks viac než 700 000 tajných vojenských správ a depeší amerických diplomatov. Ich súčasťou boli citlivé informácie, ktoré po zverejnení na internete vyvolali rozruch v diplomatickej komunite. Voči Manningovi vzniesli aj mimoriadne závažné obvinenie z napomáhania nepriateľovi, súd ho však v tomto bode obžaloby oslobodil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies