Luciu Hrivnák Klocovú doping rivaliek demotivuje

Momentálne som už šiesta... A zopakovať na olympiáde 6. miesto po štyroch rokoch nie je vôbec jednoduchá vec," skonštatovala slovenská reprezentantka v atletike Lucia Hrivnák Klocová a pokračovala: "Predovšetkým tie emócie sú úplne inde, keď ste šiestym bežcom na olympiáde, keď vám tento fakt oznámia po dvoch - troch rokoch a keď vám oznámenie o lepšom umiestnení na olympijských hrách pošlú poštou. Prišli ste o veľmi veľa pozitívnych emócií, mnoho šťastných okamíhov je už stratených."

Lucia Hrivnák Klocová namiesto dopingu však momentálne rieši iný problém. Limit pre olympijský štart v behu na 800 m má už dlhšie pevne v hrsti, ale na 1500 m jej stále uniká. Preto ešte nevie, v ktorej disciplíne sa predstaví na svojej štvrtej olympiáde v živote. "V tejto chvíli fakt neviem, či budem v Riu bežať osemstovku alebo tisícpäťstovku. Zatiaľ je to tak päťdesiat na päťdesiat. Každú sezónu sa cítim inak, aj vývoj prípravy je iný. Je to otázka sústredení, vytvorených podmienok na trénovanie, možnosti vycestovať za teplom do zahraničia. Je to celá škála problémov, ktoré treba riešiť za pochodu. Ak by ma tento rok na dva mesiace nezastavili zranenia, tak by som sa usilovala o splnenie limitu na 1500 metrov, lebo som nečakala, že hneď na prvej zahraničnej súťaži sa mi podarí ´urobiť´ limit na 800 metrov," objasnila 32-ročná Lucia Klocová svoju stratégiu v súvislosti s olympiádou v Riu de Janeiro (5. - 21. augusta 2016).

"Limit na 800 metrov už mám splnený, v budúcej sezóne sa pokúsim vybojovať si limit aj v behu na 1500 metrov. To je náš hlavný zámer, s ktorým sa už šesť týždňov chystáme na novú atletickú sezónu. Tesne pred olympiádou by som si mohla vybrať disciplínu podľa pocitov a športovej formy: podľa toho, ako sa budem cítiť a ako si na ktorej trati budem veriť. Zatiaľ mám istý štart v behu na 800 m. Ak limit na 1500 metrov ´neurobím´, dilema, čo mám v Riu bežať, odpadne. Predstavím sa iba na osemstovke," tvrdila s nadhľadom bývalá juniorská vicemajsterka sveta a juniorská majsterka Európy v behu na 800 m, ktorá SR doteraz reprezentovala na troch olympijských hrách.

"Ako vnímam súčasný dopingový poprask okolo ruských atlétov? Aby som sa priznala, približne ostatných päť - šesť rokov vôbec neriešim doping v mojej disciplíne. Nezaoberám sa touto problematikou," reagovala Lucia Hrivnák Klocová na otázku agentúry SITA. "Doping je všade. Každú chvíľu predsa o ňom čítame, každú chvíľu sa objaví už pomaly v každom športe. Veď si zoberte prípady v cestnej cyklistike. Stačí si spomenúť na Tour de France. Doping je v plávaní, atletike, cestnej cyklistike... A stále sa to iba presúva z jedného odvetvia do druhého," bez servítky hovorí skúsená atlétka, ktorá drží rekordy SR v behu žien na 1000 a 1500 m.

"Skutočnosť, že sa v poslednom čase posúvam vo výsledkoch londýnskej olympiády v behu na 1500 metrov stále dopredu, mňa iba demotivuje. Mňa osobne nečestné praktiky súperiek v boji o medaily a tituly dosť demotivujú. Viete, to je také skľučujúce. Vo chvíli, keď sa prevalí nejaký škandál okolo dopingu v atletike, konkrétne v mojej disciplíne, tak som z toho smutná," priznala zverenka trénera Pavla Slouku a pokračovala: "Vtedy si v duchu hovorím, či to všetko má vôbec zmysel, či mám pokračovať v tréningu. Veď je to mnohokrát na úkor rodiny, blízkych, zdravia. Človek si mnoho vecí odopiera, len aby bol úspešný a dobrý v tom, čo robí. Keď človek dobehne do cieľa, zalejú ho obrovské emócie. Ten okamih je pre neho super zážitkom. A potom po rokoch sa dozvie, že už nie je ôsmy, ale siedmy, šiesty... Je to demotivujúce, také, čo ubíja ambície i ducha samotného športu. Načo je potom taká veľká snaha, načo je to obetovanie a usilovnosť, keď sa niekto pred pretekmi ´nasype´ a zvíťazí. Zahrajú mu hymnu. On sa teší z úspechu a o rok mu zoberú tú medailu. Jemu to však za ten podvod stojí. Každý si predsa pamätá iba víťaza, len tých, čo stáli na medailových stupňoch," opísala reprezentantka SR svoje myšlienkové pochody vo chvíli, keď číta rôzne správy o čerstvých dopingových kauzách.

Lucia Hrivnák Klocová počas samotného behu nerieši v mysli svoje rivalky vedľa seba. Nemyslí na to, či si k časom pomohli čestne alebo nečestne. "Beriem to tak, ako to je. Každý je strojcom svojho šťastia. Doping nie je predsa niečo, čo sa športovcovi v budúcnosti nevráti. Je to predsa chémia, ktorá zanechá v organizme určitú stopu. Ja touto cestou nechcem ísť. Nešla som ňou doteraz, nepôjdem ňou ani v budúcnosti. Moje športovanie je stále založené na báze zdravia. Aj keď vrcholový šport nie je mnohokrát práve o zdraví, skôr o zraneniach," tvrdila víťazka ankety Atlét roka 2012 v SR a dodala: "Zatiaľ mám istotu, že som nič do seba nedala, čím by som svoje svaly narušila a zaťažila. Tak isto mám istotu, že keď raz skončím s profesionálnou kariérou, môžem ešte mnoho rokov behať iba pre radosť a rekreačne. Dopingový hriešnik skončí so športom a má problém ďalej fungovať ako normálny smrteľník alebo ako človek, ktorý nikdy nerobil profesionálny šport. Lebo mnohí, čo si v kariére pomáhali dopingom, majú vážne zdravotné problémy. Nevedia sa zaradiť do bežného života. Aj také sú prípady, ktoré poznáme. Myslím skôr na túto odvrátenú stranu dopingu. V každej disciplíne je každú chvíľu niekto pozitívny. Nezaťažujem sa tým, lebo ja to nevyriešim. Počas samotného behu na tieto veci nemyslím, neriešim to. Podľa mňa stále platí, že čím človek menej vie, tým je to lepšie. Pred každou súťažou sa koncentrujem iba na seba. Vždy a na každých pretekoch sa usilujem podať stopercentný výkon. To je hlavný cieľ, pre ktorý dlhé roky tvrdo a poctivo trénujem."