Libanonský parlament si predĺžil mandát až do roku 2017

Strany, ktoré dnes v libanonskom parlamente podporili zákon o predĺžení funkčného obdobia, tvrdia, že bezpečnostná situácia v krajine je príliš nestabilná na usporiadanie volieb. Mandát súčasného parlamentu by vypršal 20. novembra.
     

Proti návrhu zákona vystupovali kresťanské strany. Časť ich poslancov dnešné rokovanie bojkotovala.
     

Libanonská agentúra NNA po hlasovaní citovala vyhlásenie patriarchu maronitskej cirkvi Bisšáru ar-Ráía, ktorý rozhodnutie poslancov označil za "nelegitímne a protiústavné". Angelina Eichhorst, ktorá vedie zastúpenie EÚ v Libanone, na svojom konte v sieti Twitter najnovší vývoj v Libanone komentovala vyhlásením, že dnešok je "smutným dňom v dejinách libanonskej ústavnosti".
     

V snahe zabrániť poslancom prijať spomínaný zákon dnes ráno demonštranti v Bejrúte zablokovali cesty k budove parlamentu a na ich autá hádzali paradajky, kým ich polícia nevytlačila do bezpečnej vzdialenosti. 
     

Ako uviedla agentúra AP, dnešným rozhodnutím si libanonskí poslanci predĺžili mandát už druhýkrát počas svojho funkčného obdobia, čo im umožní, že vo funkcii strávia plných osem rokov, teda dvojnásobok pôvodného mandátu. 
     

Prvýkrát o predĺžení mandátu rozhodli vlani v máji, keď kvôli nestabilnej bezpečnostnej situácii odvolali naplánované voľby. Išlo o prvý podobný krok od roku 1990, keď sa po 15 rokoch skončila občianska vojna v krajine.
     

Libanonská vnútropolitická scéna je už dlhší čas v slepej uličke a krajina je rozdelená politicky a nábožensky. Táto situácia je okrem iného aj dôsledkom občianskej vojny v susednej Sýrii, keď sa násilnosti medzi prívržencami a odporcami režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada odohrávajú aj v prihraničných oblastiach Libanonu. 
     

V nábožensky rozdelenom Libanone, ktorý sa stále zotavuje z následkov vlastnej občianskej vojny, podporujú jednotlivé frakcie rôzne strany sýrskeho konfliktu, čo v krajine vyvoláva politickú nestabilitu i občasné výbuchy násilia. K nepokojnej situácii prispieva aj ekonomická recesia a masový prílev utečencov zo Sýrie. Od vypuknutia vojny v Sýrii si zrážky medzi Asadovými stúpencami a odporcami v Libanone vyžiadali už desiatky životov.