Keď sa mozog nedohodne so zmyslami a svalmi, dochádza k pádom

"Aby človek vzpriamene stál, potrebuje svaly. Aby nespadol, k tomu dopomáhajú senzorické orgány v spolupráci s centrálnou nervovou sústavou. Keď dôjde k zlyhaniu jedného z týchto aktérov, prichádza pád," uviedol šéf vedeckého tímu František Hlavačka z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Jeho tím sa zameriava najmä na výskum senzorických vnemov, čiže zraku, hmatu a vestibulárneho (rovnovážneho) systému a ich vplyvu na rovnováhu človeka. "Predstavte si, že prichádza električka, čo je veľká pohybujúca sa plocha, ktorá mätie váš zrak. Vy sa chcete pohnúť dopredu, ale stúpite na nejakú nerovnosť, čo pomýli aj vaše svaly. Každý zmysel povie mozgu niečo iné a hrozí vám závrat alebo rovno pád," vysvetlil vedec.

Keď totiž mozog dostane tri signály, ktoré nie sú rovnaké, je zmätený a hľadá rovnovážnu polohu prostredníctvom "strednej cesty". Funkcia vestibulárneho orgánu začína klesať najmä u starších ľudí nad 65 rokov, no zlyhávať môže aj po viróze či úraze. Prejavuje sa to tým, že ľudí "ťahá" do jednej strany.

Neinvazívny výskum robia vedci na mladých i starších ľuďoch a na pacientoch s Parkinsonovou chorobou, pričom tieto skupiny následne porovnávajú. Rôznymi spôsobmi stimulujú ich senzorické vnemy a následne sledujú kinematiku ich pohybu či vychýlenie tela z rovnovážnej polohy prostredníctvom špeciálnych kamier s presnosťou na milimetre.

"Keby sa nám podarilo objasniť, ako vplývajú senzorické systémy na vstávanie zo sedu a začiatok chôdze, mohli by sme tieto informácie použiť pri rehabilitácii rôznych porúch rovnováhy či pohybu, a taktiež radiť pacientom, ako predchádzať pádom, ktorých dôsledky sú u starších ľudí často veľmi nepríjemné. U pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí majú problém s vykročením, by zase mohlo pomôcť rozvibrovanie svalu. To by stimulovalo úplne novú vetvu v mozgu a umožnilo tak pacientovi spraviť krok," zhrnul Hlavačka.