KDH tvrdí, že budúcoročný rozpočet je zavádzajúci a volebný

"Tento rozpočet je volebný svojím marketingovým zameraním a odkladaním dôležitých ozdravných opatrení a rozhodnutí pre budúcu vládu," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda KDH Ján Figeľ. Podľa neho akákoľvek vláda vzíde z budúcoročných volieb, bude sa musieť zaoberať nielen stavom verejných financií, ale aj dôležitými rozhodnutiami, ktoré sú odkladané už niekoľko rokov hlavne v oblasti školstva, zdravotníctva, ale aj v oblasti sociálneho systému a niektorých ďalších sektorov.

"Rozpočet je zavádzajúci, lebo Robert Fico a jeho jednofarebná vláda sľubovala, že k vyrovnanému rozpočtu dospejeme v roku 2017. Už z návrhu rozpočtu je jasné, že to tak nie je. Ani v roku 2017, ani v roku 2018," tvrdí Figeľ.

KDH tiež uviedlo, že hospodárenie Slovenska má pri rozpočtovaní v tomto roku podľa Európskej komisie skončiť horšie o 200 miliónov eur, v budúcom roku má byť deficit vyšší o 400 miliónov eur a v roku 2018 o 1,4 miliardy eur. "Pre ľudí je to zlé, lebo kvôli deficitom narastá verejný dlh a jeho obsluha," doplnil Figeľ.

Podpredseda KDH Miloš Moravčík označil návrh budúcoročného rozpočtu "za záhadný". "Prvou záhadou je, ako dokázala vláda tento rok minúť oveľa viac, ako plánovala. Vláda nielen že prejedla 300-miliónovú rezervu, ale ešte aj ďalších 400 miliónov eur z neočakávaných daňových príjmov. A napriek tomu, že mala vyše 700 miliónov eur do plusu, tak smeruje k väčšiemu mínusu, ako pôvodne plánovala," povedal Moravčík.

Ďalšou záhadou podľa neho je, prečo nechce súčasná vláda znížiť ľuďom dane. Podľa KDH ich totiž vláda zvýšila, čo pocítili najmä živnostníci, zamestnanci, či dôchodcovia. "Treťou a pre mňa najväčšou záhadou však je, ako môžu ľudia pri týchto vysokých daniach na Slovensku vôbec vyžiť a uživiť svoje rodiny," skonštatoval Moravčík.

Podpredseda Pavol Zajac zase uviedol, že aktuálny návrh rozpočtu je akýmsi odpočtom druhej vlády Roberta Fica. "Rozpočet je taký, aké štyri roky táto vláda pracovala a gazdovala," podotkol Zajac. Ocenil, že vláda v rámci konsolidácie verejných financií zlepšila výber daní. "Všetky ďalšie konsolidácie však išli na úkor občanov. Táto vláda zdvihla dane, odvody, zaviedla daňové licencie, zmenila spôsob odpisovania daní. Občania a podnikatelia zaplatili tak na daniach viac," tvrdí Zajac.

Poslancom v pléne sa preto rozhodol rozdať účtenky, aby vedeli, koľko zaplatí každý občan za služby štátu." Za služby štátu zaplatí každý občan v tomto roku, vrátane novonarodených detí, 5254 eur a ešte zostáva dlh na každého občana vo výške 7819 eur. Preto toľko hovoríme o dlhu, ktorý mimochodom narástol od roku 2007, keď bol na úrovni 30 %, na dnešných 52 %," dodal Zajac.