KDH sa pokúša upraviť zákon o lobingu po tretíkrát

Návrh podľa Hrušovského zapadá do antikorupčnej politiky, ktorá má za cieľ stransparentniť kontakty najvyšších ústavných činiteľov so záujmovými skupinami alebo lobistami. Kresťanskí demokrati zákonom definujú, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať. Návrh rovnako určuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň opisuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Stanovuje tiež sankcie za porušenie príslušných ustanovení.

Lobista podľa návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovať by lobisti mohli u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý by malo viesť ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí by mal podľa návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.

Raz za polrok by lobisti podľa návrhu zákona povinne zverejňovali zoznam stretnutí s verejnými funkcionármi a aj ich dôvod. „Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností je možné uložiť lobistovi pokutu až do výšky 33 194 eur alebo zákaz činnosti do päť rokov,“ uvádza Hrušovský v návrhu. Verejný funkcionár nesmie vykonávať lobing a taktiež nesmie prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Verejní funkcionári by rovnako museli povinne zverejniť pracovné schôdzky s lobistami za uplynulý polrok.

Lobista by mal právo zúčastňovať sa na verejných schôdzach výborov NR SR a schôdzí ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a regionálnych samospráv. Za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok by mohol vystúpiť s časovo ohraničeným príspevkom. Mohol by taktiež požadovať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci. KDH sa počas druhej vlády Roberta Fica lobing zákonom snažilo v parlamente presadiť dvakrát, ani raz neuspelo.