Je situácia v nemocniciach naozaj taká vážna?

Jej zvyčajné pracovné miesto je na internom oddelení, avšak vzhľadom na neustále sa zvyšujúci počet pacientov s ochorením Covid-19, nastala zmena a časť nemocnice začala niesť názov covidová.

Je to horor
Monika na opísanie súčasnej situácie používa vyjadrenie, vďaka ktorému si zrejme každý dokáže predstaviť, v akých ťažkostiach sa nachádza tak personál, ako aj sám pacient.

"Je to tam horor. Väčšina pacientov je ležiacich v staršom veku. Každý deň sa stretávame minimálne s jedným úmrtím," hovorí Monika, ktorá zároveň vysvetľuje, že starostlivosť o toho, kto viac nie je schopný prirodzených úkonov ako je, napríklad, hygiena, je o to náročnejšia v ochrannom oblečení. Odev, vďaka ktorému personál minimalizuje riziko infikovania, váži približne desať kilogramov, a tak sa inokedy rýchly pohyb mení na mierne neistý a spomalený.

"Je to aj psychicky náročné, ale zvykli sme si. Snažíme sa uľahčiť to aj sebe navzájom vtipmi a všelijakými žartovnými poznámkami a aj pacientom. Je im strašne ťažko, keď nemôžu mať návštevy, cítia sa osamelí a opustení. Dodávame im nádej, pretože ten, kto nádej stráca, má boj s chorobou už vopred prehratý," delí sa o skúsenosť Monika, pri jej rozprávaní je zrejmé, že jej je šťastie a zdravie pacienta vzácne a považuje ho za dôležité.

Súčasne dodáva, že sa nájde aj obľúbenec, ktorý v zdravotníkovi zanechá hlbší dojem. "Pamätám si najmä pacientov, ktorí nás aj pohladili za prácu, ktorú robíme. Boli takí pokorní a milí, človek si ich hneď obľúbil."

Trvalo to dlhšie
Nanešťastie, koronavírus sa nevyhol ani jej, jeho liečenie trvalo až sedemnásť dní. Kým na počiatku ju trápili teploty, zimnica, ktorá sa striedala s horúčavou, strata čuchu, chuti a obrovská bolesť kĺbov, neskôr sa k príznakom pridalo aj preháňanie a neustála žalúdočná nevoľnosť.

"Cítila som sa úplne inak ako pri chrípke a dôsledky ešte doznievajú až doteraz. Objavil sa aj nález na pľúcach, ktorý sa musí stále doliečovať a dlho som sa nevedela zbaviť únavy," spomína si Monika.

Pre toho, kto stále pochybuje, či je skutočnosť taká vážna a či sa prezentovanie choroby neprikrášľuje s cieľom vyvolať paniku, má odkaz:

"Nedodržiavaním opatrení, ktoré sú určite oprávnené, môžete nakaziť svojich blízkych a ani neviete, do akej miery im môžete ublížiť."

Nech je teda jej spoveď nielen varovaním, ale aj povzbudením. Nech je pripomienkou jednak toho, aká nesmierne potrebná je nádej, a jednak povzbudením k vďake a prosbe. Možno je najvyšší čas vrátiť sa k úcte a dôvere voči zdravotníctvu a k modlitbe za to, čo napraví iba Boh.