Izrael dal Hamasu týždňové ultimátum. Čo mieni urobiť potom?

Podľa egyptských predstaviteľov Káhira spolupracovala s Izraelom na upravenom návrhu prímeria, ktorý predložila Hamasu minulý víkend. Očakávalo sa, že politické vedenie Hamasu bude návrh konzultovať so svojím vojenským krídlom v Pásme Gazy. Podľa zdrojov WSJ však vodca Hamasu v Pásme Gazy Jahjá Sinvár, ktorý sa pravdepodobne ukrýva v tuneloch a vydáva konečné rozhodnutia, nereagoval.

Predstavitelia Hamasu vyjadrili obavy

Podľa egyptských zdrojov sa Hamas usiluje o dlhodobé prímerie a ubezpečenie zo strany USA, že Izrael bude prímerie rešpektovať. Predstavitelia Hamasu zároveň vyjadrili obavy, že posledný návrh prímeria je stále príliš všeobecný a dáva Izraelu možnosť obnoviť boje.

Najnovší návrh vyzýva na prímerie, ktoré by trvalo 40 dní, počas ktorých by Hamas prepustil 33 rukojemníkov. Potom by bola možnosť rokovať o dlhodobom prímerí. V ďalšej fáze, ktorá by zahŕňala prímerie trvajúce najmenej šesť týždňov, by sa Hamas musel s Izraelom dohodnúť na prepustení väčšej skupiny rukojemníkov a ďalšom prímerí, ktoré by mohlo trvať až rok.

Hamas má dať odpoveď

Egyptskí predstavitelia uviedli, že pozvali vysokých predstaviteľov Hamasu, aby sa v najbližších dňoch vrátili do Káhiry a pokračovali v rokovaniach. Hamas vo štvrtok vo vyhlásení uviedol, že jeho vyjednávači čoskoro odcestujú do Egypta, aby rokovali o podmienkach. Predstaviteľ skupiny pre agentúru Reuters uviedol, že delegácia pricestuje do Káhiry v sobotu.

Očakáva sa, že Hamas v Egypte predloží svoju oficiálnu odpoveď na návrh dohody o prímerí. Podľa izraelskej spravodajskej webovej stránky The Times of Israel (ToI) do Egypta pricestoval šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns, aby rokoval o prepustení rukojemníkov. Internetová stránka sa odvoláva na egyptský bezpečnostný zdroj a tri zdroje z káhirského letiska.

Rokovania o dohode o prímerí sa od novembrového krátkeho zastavenia zbrojenia niekoľkokrát prerušili a boli znovu otvorené, pričom Hamas a Izrael sa rozchádzajú v kľúčových bodoch vrátane možnosti návratu civilistov na sever pásma a spôsobu ukončenia vojny. Na druhej strane sa obe strany podľa zdrojov WSJ viac-menej dohodli na podmienkach výmeny izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli.

Izrael tvrdí, že v pásme Gazy sa stále nachádza 129 rukojemníkov, z ktorých najmenej 35 je mŕtvych. Izraelskí a americkí predstavitelia však podľa WSJ súkromne odhadujú, že počet mŕtvych rukojemníkov môže byť oveľa vyšší.

Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua odmietla vývoj situácie komentovať. Hamas sa tiež odmietol k tejto záležitosti vyjadriť. Ministerstvo zahraničných vecí USA na žiadosť WSJ o komentár bezprostredne nereagovalo.

Netanjahu povedal, že vyšle pozemné sily do mesta Rafah na juhu Pásma Gazy, kde sa ukrýva viac ako milión palestínskych civilistov, bez ohľadu na to, či sa dohoda uzavrie. Podľa izraelskej armády je Rafah poslednou baštou Hamasu. Podľa WSJ však izraelskí predstavitelia za zatvorenými dverami zvažujú odložiť inváziu do Rafahu na neurčito, ak sa dosiahne dlhodobá dohoda.

Predstavitelia Hamasu vyjadrili obavy, že Netanjahu sa snaží vyprovokovať skupinu k odmietnutiu návrhu, aby mohol vtrhnúť do Rafahu a obviniť Hamas z neúspechu rokovaní. Podľa egyptských predstaviteľov sa dá očakávať, že Hamas na návrh dohody zareaguje skôr protiútokom ako jej priamym odmietnutím.

Izrael vedie vojnu proti Hamasu v pásme Gazy ako odvetu za teroristický útok zo 7. októbra minulého roka, keď ozbrojenci tejto skupiny a jej spojenci zavraždili 1 200 ľudí v izraelskom pohraničí a ďalších 253 ľudí uniesli na palestínskom území. V rámci zatiaľ jediného prímeria koncom novembra bolo prepustených viac ako 100 rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov.
 
Masívne odvetné izraelské bombardovanie Pásma Gazy a následné pozemné operácie si podľa úradov ovládaných hnutím Hamas vyžiadali od októbra viac ako 34 600 palestínskych životov.