IVO predstavili publikáciu mapujúcu súčasný pravicový extrémizmus

Ako na tlačovej konferencii povedal šéf IVO Grigorij Mesežnikov, publikácia sa snaží odpovedať na otázky, prečo došlo k tomu, že pôvodne marginalizované skupiny sa dostávajú do politického mainstreamu či parlamentu. Spolu so sociologičkou Oľgou Gyárfášovou ale upozornili, že publikácia sa nezaoberá iba stranou Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ale aj inými protisystémovými stranami. Mesežnikov sa v publikácii zameral na nesúlad antisystémových strán s liberálnou demokraciou, Gyárfášová mala na starosti sociologickú časť. Publikácia bude dostupná aj na stránke inštitútu.

„Mojou úlohou bola sociologická časť, čo nebolo jednoduché zadanie, keďže sme nemali k dispozícii samostatný výskum zameraný na ideologický, názorový profil voličov a voličiek strany Mariana Kotlebu. To, čo nájdete, sú rôznym spôsobom nasvietené, analyzované sekundárne údaje z volebného exit pollu agentúry Focus v deň volieb,“ uviedla Gyárfášová s tým, že živnú pôdu pre pravicový extrémizmus sa snažila identifikovať v troch rovinách. Zaoberala sa tým, aké sú postoje a tolerancia k menšinám, ako je chápaná demokracia, aká je dôvera k tradičným politickým inštitúciám a do tretice, aké sú názory verejnosti na euroatlantickú integráciu a miesto Slovenska v dnešnom globálnom svete.

Gyárfášová tiež pripomenula, že pokiaľ ide o údaje z exit pollu, "budíčkom" bol fakt, že stranu Mariana Kotlebu podporilo 22 percent prvovoličov. Zároveň ale dodala, že extrémistické strany sú viac príťažlivé pre mužov, čo ale nie je slovenské špecifikum. Za úspechom nielen Kotlebu, ale napríklad aj Borisa Kollára a jeho strany Sme rodina stoja nielen prvovoliči, ale aj to, že dokázali mobilizovať veľkú časť nevoličov. „Nesystémová politická alternatíva bola pre istých ľudí príťažlivá, nedokázali si vybrať z ponuky tradičných strán,“ povedala Gyárfášová s tým, že na tieto údaje by sme nemali zabúdať. Zároveň podľa nej vidíme, že podpora nesystémových strán neklesá, ale drží sa na stabilnej úrovni. Sociologička ale priznala, že z údajov, ktoré sú k dispozícii, nemôže ponúknuť konkrétnu odpoveď o profile voličov Mariana Kotlebu.

Problémom je podľa Gyárfášovej to, že demokracia a demokratické inštitúcie sú poznačené deficitom dôvery. „Úspech pravicového extrémizmu do veľkej miery spočíva v tom, že štandardné strany si neplnia 'domácu úlohu'. Všade tam, kde zanedbávajú verejné politiky, transparentnosť, tam sa darí takýmto aktérom,“ uviedla Gyárfášová. Zároveň upozornila na to, že dnes je demokracia chápaná skôr ako sociálne istoty než politické slobody, ktoré dnes mnohí považujú za neohroziteľnú danosť, ktorú nám nikto nikdy nemôže vziať. „Je trend, že mnohí by slobodu vymenili za viac istoty, aj za cenu, že by sa prejavili prvky neliberálnej demokracie a autoritatívneho správania,“ skonštatovala sociologička. Myslí si ale, že pokiaľ ide napríklad o iniciatívy na vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO, zatiaľ sa zdá, že takéto úvahy nemajú šancu. „Avšak ten spodný prúd toho spochybňovania, kde je miesto Slovenska, predsa len existuje,“ dodala.

Podľa Mesežnikova publikácia obsahuje určité úvahy o tom, ako posilniť imúnny mechanizmus demokratickej spoločnosti proti úvahám, ako túto spoločnosť nahradiť iným režimom. „Je to výzva pre štátne štruktúry, ktoré majú v náplni práce obhajobu demokratického zriadenia,“ povedal Mesežnikov s tým, že na nárast pravicového extrémizmu vo voľbách najaktívnejšie zareagovala občianska spoločnosť. Mesežnikov tvrdí, že zo strany vlády mu chýba proaktívny a komplexný prístup. „Zatiaľ ide o reaktívne kroky. Pozorne to sledujem, zatiaľ nemôžeme hovoriť o nejakom komplexnom prístupe,“ povedal Mesežnikov. Upozornil takisto na to, že aj súčasná koalícia svoj vznik odôvodňovala bojom proti extrémizmu. Mesežnikovi takisto chýba väčšia angažovanosť generálnej prokuratúry, šéf IVO si totiž myslí, že zákon hovorí veľmi jasne o tom, kedy nastáva situácia na rozpustenie politickej strany.

Ako sa konštatuje v záveroch publikácie, v súčasnej Európe nie je veľa štátov, v ktorých sa podobným stranám ako Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko podarilo dostať na mainstreamovú politickú scénu. Podľa autorov publikácie nie je Kotlebova strana iba radikálno-nacionalistická a eurofóbna strana typu francúzskeho Národného frontu Marine LePennovej. „V drvivej väčšine krajín EÚ sa strany podobné ĽS NS nachádzajú na úplnom okraji spoločnosti, pričom systémové politické sily majú vypracovaný funkčný mechanizmus, ktorý bráni extrémistom nielen meniť charakter demokratického usporiadania spoločnosti, ale aj posilňovať svoje pozície do takej miery, ktorá začína demokratický režim posilňovať,“ píše sa v publikácii. Na Slovensku takýto mechanizmus prevencie vzostupu pravicového extrémizmu v prechádzajúcich rokoch nevznikol, dodali autori.

V záveroch publikácie sa tiež uvádza, že v nedávnej minulosti, keď boli extrémisti považovaní za okrajovú a menej nebezpečnú silu, štát mnohé ich protidemokratické, rasistické, antisemitské protirómske excesy toleroval a "pardonoval". Podľa autorov je prítomnosť Kotlebovej strany v parlamente jednou z najväčších výziev pre liberálnu demokraciu, euroatlantické ukotvenie a občianske spolunažívanie na Slovensku. Odpoveďou by mali byť aktivity vedúce k deradikalizácii, úsilie štátu o efektívne riešenie najpálčivejších sociálnych problémov, boj proti korupcii, úzkostlivé dodržiavanie princípov právneho štátu a rovnoprávnosti občanov, skvalitnenie školstva, vzdelávanie o demokracii či ľudských právach.