Islam Veľkú noc nepozná, Korán prijíma Ježiša inak (komentár Iva Samsona)

Samotné pôstne obdobie je síce v kresťanstve dlhšie ako v islame, ale tzv. veľký pôst, čiže prísny pôst sa u katolíckych kresťanov (protestantská vetva naňho veľký dôraz nekladie) má dodržiavať od Popolcovej stredy po Veľký piatok a týka sa zdržania sa od mäsitých pokrmov.

V moslimskom ramadáne trvá 30 dní od úsvitu do západu slnka a pôst je univerzálny. Až na výnimky (chorí, tehotné ženy, malé deti) si moslim musí odoprieť jedlo, pitie, pohlavný styk či tabakové výrobky. Alkohol nie je nutné počas ramadánu zakazovať, ten je pre moslima zakázaný celoživotne, v Koráne hneď štyrikrát. V praxi to vyzerá tak, že si moslim výdatne preplní žalúdok ešte pred východom slnka a cca desať hodín pôstu doženie po západu slnka veľkou hostinou (iftarom). Na vraždenie nepriateľov a neveriacich sa, žiaľ, zákaz nevzťahuje.

Veľkonočný kameň úrazu medzi islamom a kresťanstvom – Ježiš

Bývalý americký protestantský pastor Yahiya Emerick, ktorý podľahol dobovej móde a konvertoval na islam pre jeho jednoduchosť, spísal pred niekoľkými rokmi opakovane vydávanú knihu Ako pochopiť islam („Understanding Islam“), v ktorej sa venuje aj rozdielom v nazeraní na Ježiša. Ježiš nie je v Koráne žiadnou neznámou, práve naopak. V Koráne sa mu venuje viac pozornosti ako iným náboženským velikánom pred Prorokom Muhammadom. Vystupuje pod menom Ísá alebo al-Masíh (Pomazaný) a hovorí sa o ňom ako o Slove Božom. Príbeh jeho narodenia je už na prvý pohľad prevzatý z Nového zákona, ibaže Ježiš nie je Boh, je iba prorok (nabí) a posol (rasúl) a jeho vykupiteľskú úlohu islam odmieta. Tým automaticky popiera aj zmŕtvychvstanie.

Ježiš v islame ani nemôže byť Božím synom, pretože predstava, že Boh môže stvoriť iného Boha, je pre islam neprijateľná. V pohľade na Ježiša tak majú obe náboženstvá diametrálne iný názor. Naratív Ježišovho života pripomína biblickú kópiu, aj keď, ako zdôrazňujú moslimovia, Prorok nevedel čítať a písať, Boh k nemu hovoril priamo. Mnohí teológovia sa domnievajú, že na svojich početných obchodných cestách sa musel stretávať s kresťanmi a vďaka fenomenálnej pamäti si ich rozprávanie útržkovito poskladal do príbehu Koránu (doslovne čítanie), ktorého prvé časti boli písmom zaznamenané až po jeho smrti, pretože mnohí moslimovia poznali Korán spamäti.

Príbeh Ježiša v Koráne je vzdialene podobný tomu kresťanskému

Zmienky o Ježišovi začínajú jeho narodením a z kresťanského teologického hľadiska sú postavené na hlavu. Osirelé dievča menom ibn Marjam (Mária) bolo vychovávané Zachariášom, čo sám bol prorok. Ten ju zasvätil do vecí, ktoré sa inak dievčatám nevštepovali a týkali sa Boha, náboženstva, viery a židovského zákona, ktorý bol však vtedy už znetvorený rabínskym učením. Marjam mala aj strýka, ktorý nemal deti, ale hoci bol už v rokoch a jeho žena už neplodná, Boh im požehnal a dostalo sa im syna, ktorého pomenovali Yahiya (Ján). Neskôr sa z neho stal Ján Krstiteľ, takže Mária bola sesternicou Jána Krstiteľa.

Mária naďalej študovala, keď ju navštívil anjel Gabriel a oznámil jej, že Boh si ju vyvolil, urobil ju čistou a porodí syna Ježiša „priamym tvorivým slovom Božím“. Tento anjelský príbeh je zrejme prevzatý z evanjelia svätého Lukáša a z apokryfných evanjelií (Jakub, Tomáš). „Apokryfné“ sú tzv. nepravé alebo podvrhnuté spisy, ktoré cirkev nezahrnula do Nového zákona. Dôležité je, že na rozdiel od kresťanstva v islame Ježiš nie je synom Božím. Preto Vianoce moslimovia nepoznajú a Veľká noc v kresťanskom chápaní je im cudzia.

V prípade Ježišovej smrti nie je text Koránu jednoznačný. Zdá sa, že Prorok veril v jeho nanebovstúpenie, ale moslimovia neveria v jeho ukrižovanie (a zmŕtvychvstanie). Podľa moslimských učencov (ulamá) na kríži zomrel niekto iný. Možno to bol Judáš alebo nejaký iný Žid, pretože všetci Židia vyzerali rovnako a Rimania si ich mýlili.