Hudobný fond ocenil šesť osobností slovenskej hudobnej scény za výkony a dlhoročný prínos

Laureátom Ceny Jána Levoslava Bellu za celoživotné dielo v oblasti duchovnej tvorby je Pavol Krška (1949, Ružomberok). Vo svojej hudobnej tvorbe nadväzuje na kompozičné princípy profesora Moyzesa, hľadá v hudobnom tvare obraz blízky jeho postulátom pri odkrývaní krásy slovenskej ľudovej piesne, ale tiež aj pri výbere jedinečnosti farebnej zvukovosti nástrojov. Tento skladateľ vážnej hudby má na svojom konte skoro tri desiatky kompozícií pre orchester, zbor aj sólistov aj komorných diel.

Cenu Frica Kafendu získala operná speváčka Eva Šušková (1979, Pezinok) za vynikajúce interpretačné výkony s prihliadnutím na CD nahrávku secret Voice electric. Táto sopranistka patrí k špičke slovenskej vokálnej interpretácie. Na druhom nosiči s pečiatkou secret Voice electric prichádza s ideou odkrývať tajomstvá ľudského hlasu v spojení s elektronikou, prípadne v kombinácii akustického nástroja, hlasu a elektronického záznamu, ktoré sa v čoraz vyššej miere využíva i v klasickej hudbe.

Cenu Jozefa Kresánka si odnáša Janka Petöczová (1962, Prešov) za knižné dielo Hudba ako kultúrny fenomén v dejinách Spiša ako výrazný príspevok k uchovávaniu a sprístupňovaniu kultúrneho dedičstva Slovenska. Od roku 2003 je samostatnou vedeckou pracovníčkou v Ústave hudobnej vedy SAV. V oblasti výskumu sa špecializuje na hudobnú históriu a historiografiu, dejiny hudby a hudobnej kultúry v 16. a 17. storočí, s dôrazom na hudobné pramene zachované na území Slovenska, dejiny hudby slobodných kráľovských miest.

Laureátom ceny Ladislava Martoníka je huslista Stanislav Palúch (1977, Čadca), ocenenie získal za dlhoročné presvedčivé inštrumentálne výkony a štýlovú a žánrovú pestrosť. Venuje sa hudbe viacerých žánrov, od komornej hudby cez jazz, swing až po folk, pop či ľudovú hudbu. Je členom viacerých hudobných zoskupení. Má vlastné jazzové trio PaCoRa.

Cenu Pavla Tonkoviča získal folklorista Pavol Kužma (1942, Čierne pri Čadci) za dlhoročnú interpretačnú, zberateľskú a výskumnú činnosť v oblasti hudobného folklóru. V roku 1972 založil spoločne s manželkou Detský folklórny súbor Kelčovan, ktorý významnou mierou prispel k zviditeľneniu Kysúc a Slovenska v zahraničí. V roku 1977 bol zakladajúcim členom a stal sa sólistom Miešaného speváckeho zboru Kysuca. Vo vedecko-výskumnej práci sa v oblasti ľudovej kultúry zameral na ľudovú pieseň a ľudové hudobné nástroje.

Cenu Karola Pádivého si odnáša skladateľ a dirigent Ivan Šmatlák (1956, Nadlice pri Partizánskom) za dlhoročnú a úspešnú skladateľskú, dirigentskú a pedagogickú prácu pre rozvoj Dychovej hudby Nadličanka z Nadlíc. Za viac ako 45 rokov pôsobenia v tejto oblasti upravil aj vytvoril takmer tri stovky piesní.

Ceny udeľuje Rada Hudobného fondu na základe návrhov profesijných združení (Slovenská jazzová spoločnosť, Spolok hudobného folklóru, Združenie dychových hudieb Slovenska) a odborných komisií skladateľov, muzikológov a výkonných umelcov. Najstaršou z jednotlivých kategórií je Cena Jána Levoslava Bellu za hudobné dielo, ktorá sa udeľuje od roku 1963.

Hudobný fond je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorej hlavným poslaním je v súlade s kultúrnymi záujmami Slovenskej republiky cieľavedome a objektívne podporovať tvorivú činnosť v oblasti hudobného umenia s osobitným zreteľom na tvorivú oblasť vážnej hudby, populárnej hudby, výkonných umelcov ako aj hudobnej vedy a kritiky. Fond propaguje a prezentuje hudobné umenie doma i v zahraničí.

„Táto chvíľa je pre mňa veľmi slávnostná, ocenenie Hudobného fondu si nesmierne vážim. Pre mňa to nie je len abstraktná cena Jozefa Kresánka, ale cena profesora Jozefa Kresánka, môjho profesora na Komenského univerzite, keď som nastúpila na štúdium v roku 1982. Učil ma úvod do štúdia hudobnej vedy. Takže som ho zažila, nesmierne si ho vážim ako odborníka, zakladateľa slovenskej muzikológie aj ako ľudsky mimoriadne cenného človeka,“ uviedla pre TASR jedna z ocenených Janka Petöczová.