Hrušovský opäť bojuje zá zákon o lobingu, v parlamente doteraz neuspel

Právna norma má zadefinovať pojem lobing, stanoviť podmienky, za akých sa môže uskutočniť a určiť práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Hrušovský tiež počíta so zavedením sankcií za porušenie pravidiel, tak finančnými, ako aj vo forme zákazu činnosti.

V návrhu zákona sa uvádza, že lobista má vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými môžu byť verejní funkcionári, tí však podľa zákona lobovať nemôžu. Zároveň majú mať zakázané prijať od lobistu akúkoľvek výhodu a v polročných intervaloch zverejňovať pracovné schôdzky s lobistami.

Ak bude tentoraz Hrušovský úspešný, lobista sa bude musieť zaregistrovať do zoznamu ministerstva vnútra, až potom môže lobovať. Bude povinný uviesť okrem iného aj to, v akej oblasti vykonáva, či plánuje vykonávať lobing. Potom sa bude môcť zúčastňovať na verejných schôdzach výborov NR SR, schôdzí ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv. Ak splní zákonom dané podmienky, dostane možnosť aj vystupovať s časovo ohraničeným príspevkom.

Lobista by mal podľa Hrušovského zákona pravidelne, písomne i elektronicky raz za polrok zverejniť zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu s verejným funkcionárom, ak sa nejaký uskutočnil. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností by mohla lobistovi hroziť pokuta až do výšky 33.194 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov.

Hrušovský v odôvodnení návrhu zákona argumentuje aj tým, že lobing je vo viacerých tradičných demokratických krajinách, ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách EÚ, legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je regulovaný. Na Slovensku to tak zatiaľ nie je.