Hľadá sa strom s najvýnimočnejším príbehom na Slovensku

Už 21. ročník originálnej súťaže v júli spustil hlasovanie, rozhodnúť sa môžete medzi dvanástimi výnimočnými stromami a ich príbehmi, ktoré sa napokon dostali do tohtoročného finále.

Anketa sa aj tento rok riadi pri výbere princípom, že nerozhoduje vek, alebo výzor stromu, ale jeho spojenie s ľuďmi a príbeh, vypovedajúci o blízkom vzťahu človeka s prírodou.

Nadácia Ekopolis chce tak medzi Slovákmi podporovať pozitívny vzťah k životnému prostrediu a zdôrazňovať dôležitosť múdreho spolunažívania so svojím prostredím, poukázať na výnimočnosť konkrétnych stromov, ale aj ich hodnotu a krásu celkovo.

Patrónom ankety je opäť, tak ako po minulé roky, slovenská džezová legenda s príznačným menom – Peter Lipa. Zaujímavým bonusom je, že stromy, ktoré sa napokon umiestnia na prvých troch priečkach získajú dendrologický posudok a ošetrenie v hodnote 300 eur.

A ktoré stromy teda tento rok bojujú o tento pozoruhodný titul?

Napríklad 270-ročný dub sivozelený (u nás chránený) z Melčíc-Lieskového pri Trenčíne, ktorý sa stal už neoddeliteľným spoločníkom hier detí z tamojšej materskej školy. O titul sa uchádza aj 500-ročný dub letný z Malaciek – tzv. Pálffyovský dub spomienok, tróniaci v obľúbenom mestskom parku pri kaštieli, pamätajúci históriu napoleonských vojen, požiarov, epidémie, jarmokov, vzletov aj pádov slávneho šľachtického rodu.

200-ročná hruška obyčajná z Boleráza pri Trnave uprostred šíreho poľa kedysi slúžila ako triangulačný bod pre armády monarchie aj Československa.  Pagaštan konský v areáli nemocnice v Topoľčanoch má o niečo menej rokov – 140, pýši sa nielen 300-cm obvodom a výškou 22 metrov, ale aj tým, že ho vysadili záhradníci baróna Augustína Stummera pri príležitosti otvorenie nemocnice.

Lipa malolistá z Lipovca pri Rimavskej Sobote má 220 rokov, nachádza sa na miestnom cintoríne, ktorého je dodnes nádhernou dominantou. Pod ňou nájdete hrob prvého učiteľa v Lipcovi, Ondreja Čipku. V Jelšave zasa nájdete 180-ročný platan  javorolistý, takisto na cintoríne. Platan stráži hrob malého dievčatka Pauline, ktorý tam vysadil jej otec Ľudovít Greiner so slovami: „Tento strom je obrovský nielen veľkosťou, ale aj večnou spomienkou na milovanú dcéru.“

Stodvadsaťročná borovica lesná v žilinskom lesoparku Chrasť pri „Paľovej búde“ v Žiline, vysoko čnejúca nad kampusom Žilinskej univerzity, sa tiež uchádza o titul Strom roka. Borovica si pamätá časy, keď tu „Paľova búda“ (dal ju postaviť hoteliér Pavol Folkmann) nebola, keď v nej bola, reštaurácia, kolkáreň, tančiareň, ženský rehoľný rád...Dnes malebne dotvára moderný kampus univerzity.

Ďalším finalistom je 100-ročný orech kráľovský – strážca mestského hradu v Kremnici so zvláštne vykrúteným kmeňom, ktorý akoby sa vyhýbal hradným schodom. Najstarším medzi stromami je 700-ročný dub letný z Bukovca pri Stropkove, celé stáročia poskytujúci tieň pre pocestných, ktorí putovali po ceste Jozefínka, spájajúcej Baltické so Stredozemným morom. 

Ginko dvojlaločné v Záhrade umenia v centre Prešova má 120 rokov. Svoju „dušu“ si strom obhájil, keď za čias socializmu chceli všetky stromy v záhrade kvôli výstavbe kúpaliska zlikvidovať, no ginko sa kvôli nezvyčajne silným koreňom jednoducho nepodarilo odtiaľ dostať.

So 150-ročným platanom javorolistým na nádvorí Biskupského kaštieľa v Žiari nad Hronom sa spája hneď niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí o tom, že platan bol zasadený biskupom, ako symbol spojenia neba a zeme – jeho koruna sa dotýka neba, zatiaľ čo korene siahajú do hĺbky zeme.

Novodobú históriu píše 30-ročný platan javorolistý v Bratislave, ktorý vysadili v redakcii denníka SME s prianím, aby noviny prosperovali tak, ako strom. Krásny platan je dodnes súčasťou dvora na Mýtnej ulici v širšom cenre hlavného mesta, kde dnes sídli denné centrum pre ľudí bez domova Domec.

Hlasovať možno do 30. septembra štyrmi spôsobmi: na webe, hlasovacím lístkom z časopisu Krásy Slovenska, esemeskou, alebo na Facebooku. Viac podrobností nájdete na ekopolis.sk