Herec Vladislav Plevčík tvrdí, že sa od detstva vôbec nezmenil

„Prednedávnom sme s otcom pozerali staré video, kde mám asi tri roky a ja som po celý čas mlčal, lebo som nemohol uveriť, ako vidieť už v očiach dieťaťa jeho budúcnosť. Bolo to zároveň veľmi úsmevné, nie sú tam žiadne zlé situácie, no pripadalo mi to aj veľmi dojímavé,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

Mladý herec si podľa vlastných slov na základe spomínaného videa uvedomil relatívnosť času. „Prišlo mi, ako ten čas strašne rýchlo odišiel, no zároveň som mal pocit, ako keby som si tú dobu úplne pamätal, čo asi nie je reálne možné. Akoby čas ani neexistoval a zostával vnútri človeka stále rovnaký. Úplne som v tých svojich očiach na videu videl, čo sa bude diať a vo všetkom som sa poznal, videl som v sebe toho človeka, ktorým som dnes. Bolo to evidentné, aj na pohyboch a vo všetkom, že som to ja,“ podotkol 24-ročný Bratislavčan.

O hereckej kariére však nesníval od detstva. „Herectvo mi nebolo hneď blízke. Ako malý som chcel byť šerif. Vlastne všetkým možným som chcel byť, ani neviem, ako sa stalo, že som herec. Vôbec netuším, bolo to totiž dosť nepredvídateľné,“ poznamenal Plevčík, ktorého môžu diváci vidieť v snímke Mariany Čengel-Solčanskej Únos, kde stvárnil Oskara.

„Bola to moja prvá filmová postava zo života. Predtým som hral ešte v rozprávke, rozprávky sú o niečom inom, teraz som prvýkrát stvárňoval skutočného človeka. Musím priznať, že mám omnoho bližšie k realistickému zobrazovaniu, aj keď rozprávky pozerám veľmi rád. Zbožňujem krásne žánre a beletriu, aj vo filme, pretože je nekonfliktná a človeka pozitívne nasmeruje. No mám zároveň rád, keď je to stvárnenie realistické, ak je tá postava pravdepodobná a nie hraná,“ uzavrel herec.