Gréci chcú vo februári s veriteľmi z eurozóny dohodu o zmiernení dlhu

Na stretnutí so zástupcami Americko-gréckej obchodnej komory Tsakalotos povedal, že stlačenie vysokého dlhu Grécka na udržateľnú úroveň je kľúčové na oslobodenie ekonomiky od nadmernej záťaže a obnovenie dôvery medzi firmami a bežnými sporiteľmi. "Ak kľúčové rozhodnutie neurobíme, povedzme vo februári budúceho roka, a posunieme ho až na leto či dokonca rok 2017, tak aj všetky očakávané výsledky budú meškať," povedal Tsakalotos. Ako dodal, ak sa nepodarí zbaviť prízraku prípadného odchodu Grécka z eurozóny, sporitelia nezačnú vracať svoje peniaze do gréckych bánk, banky neobnovia poskytovanie úverov firmám a investori budú stále odkladať rozhodnutia, či majú investovať do gréckej ekonomiky.

Predstavitelia eurozóny sa s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom v júli dohodli, že zvážia prípadné dodatočné zmiernenie dlhu Grécka, ak Atény úspešne absolvujú prvé hodnotenie plnenia podmienok tretieho záchranného programu. V tejto súvislosti Tsakalotos veriteľské krajiny upozornil, aby opäť nenaťahovali čas a neodkladali rozhodnutie na neskôr, nakoľko takto bude neistota pretrvávať aj v celej eurozóne.

Podľa Tsakalotosa Atény prijímajú všetky opatrenia na to, aby záver prvého hodnotenia plnenia podmienok v rámci tretieho záchranného programu bol úspešný a mohlo sa začať rokovať o zmiernení dlhu. Dokončenie hodnotenia sa očakáva v decembri.

K očakávaniam Grécka v súvislosti so zmiernením dlhu sa Tsakalotos nevyjadril, no Atény už súhlasili s tým, že nepôjde o priame zoškrtanie dlhu, teda takzvaný haircut. Takéto riešenie odmieta najmä Nemecko, ktoré je najväčším veriteľom Grécka, ale aj niektoré ďalšie krajiny. Je pravdepodobné, že zmiernenie dlhu sa uskutoční napríklad vo forme predĺženia termínov splatnosti či poskytnutia výhodnejších úrokových sadzieb.

Očakáva sa, že dlh Grécka dosiahne tento rok 180,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na budúci rok sa počíta s jeho ďalším rastom na 187,8 % HDP. Medzinárodný menový fond (MMF) varoval, že grécky dlh je v strednodobom horizonte neudržateľný a Grécko ho potrebuje zmierniť omnoho výraznejšie, než eurozóna pôvodne predpokladala.