Globálny úbytok dažďových pralesov podľa nových čísel pokračuje rýchlosťou až 10 futbalových ihrísk za minútu

Oblasť takmer veľká ako Švajčiarsko bola minulý rok vyčistená od predtým nenarušených dažďových pralesov s celkovou rozlohou 37 000 km2 (14 200 míľ štvorcových), podľa údajov zhromaždených World Resources Institute (WRI) a University of Maryland. Ide o rýchlosť 10 futbalových ihrísk za minútu, často poháňaných väčším množstvom pôdy obrábanej na celom svete.

Zatiaľ čo Brazília a Kolumbia zaznamenali veľký pokles straty lesov o 36 % a 49 %, v rámci environmentálnej politiky prezidentov Luiza Inácia Lula da Silvu a Gustava Petra boli tieto poklesy kompenzované veľkým nárastom v Bolívii, Laose, Nikarague a ďalších krajinách.

Kanada tiež zažila rekordnú stratu lesa v dôsledku požiaru, keď stratila viac ako 8 miliónov hektárov (20 miliónov akrov).

Mikaela Weisseová, riaditeľka Global Forest Watch vo WRI, povedala: „Svet urobil dva kroky vpred, dva kroky späť, pokiaľ ide o minuloročnú stratu lesov... Strmé poklesy v brazílskej Amazónii a Kolumbii ukazujú, že pokrok je možný, ale rastúca strata lesov v iných oblastiach do značnej miery brzdí tento pokrok," povedala. "Musíme sa poučiť od krajín, ktoré úspešne spomaľujú odlesňovanie," hovorí Weisseová.

Zmeny vo využívaní pôdy – ktorých ústrednou súčasťou je odlesňovanie – sú druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov a hlavnou hnacou silou straty biodiverzity. Zachovanie dažďových pralesov je podľa výskumníkov nevyhnutné na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 C (2,7 F) nad predindustriálnymi úrovňami.

Experti varovali, že pokračujúce odlesňovanie znamená, že vlády nebezpečne zaostávajú, pokiaľ ide o splnenie ich záväzkov v oblasti klímy a biodiverzity. Na klimatickej konferencii Cop28 v Dubaji sa vlády zhodli na potrebe zastaviť a zvrátiť stratu a degradáciu lesov do roku 2030 po záväzku svetových lídrov na Cop26 v Glasgowe ukončiť ich ničenie v tomto desaťročí.

Nové čísla však ukazujú, že svet je ďaleko od splnenia tohto cieľa, pričom v globálnom úbytku lesov sa už niekoľko rokov len málo zmenilo.

Zatiaľ čo Brazília výrazne spomalila mieru úbytku lesov, krajina zostala popri Demokratickej republike Kongo a Bolívii jednou z troch krajín s najväčším počtom straty primárneho dažďového pralesa. Spolu tvorili viac ako polovicu celkovej globálnej skazy.

Bolívia zaznamenala veľký nárast úbytku lesov už tretí rok po sebe – napriek tomu, že má menej ako polovicu lesov v iných veľkých krajinách s dažďovým pralesom, ako sú KDR a Indonézia – najmä vďaka rozšíreniu pestovania sóje.

Laos a Nikaragua v roku 2023 stratili veľké časti svojho zostávajúceho nedotknutého dažďového pralesa, pričom za jeden rok vymýtili 1,9 % a 4,2 %, čo podľa výskumníkov bolo spôsobené tým, že vysoko fragmentované lesy v krajinách, ktoré už boli vo veľkom klčované, môžu byť často rýchlejšie vymazané. V Laose je poľnohospodárska expanzia podporovaná dopytom z Číny po komoditách, zatiaľ čo v Nikarague je na vine chov dobytka a rozširujúce sa poľnohospodárstvo.

Napriek nedostatočnému celkovému pokroku v číslach za rok 2023 výskumníci uviedli, že svet by sa mohol poučiť z príkladov Brazílie a Kolumbie, aby splnil ciele v oblasti odlesňovania.

Profesor Matthew Hansen, odborník na diaľkové snímanie na katedre geografie Marylandskej univerzity, povedal:„Skutočne verím, že jediným spôsobom, ako udržať stojace lesy, je kompenzačný fond na zachovanie stojacich dažďových pralesov. Nemecko zaviedlo „spravodlivú dohodu“, ktorá má týmto spôsobom platiť krajinám dažďových pralesov. Nórsko spolupracovalo s Gabonom podobným spôsobom, pričom ako opatrenie použilo sekvestráciu uhlíka. Spojte tento prístup s robustným riadením a zapojením občianskej spoločnosti a mohlo by to fungovať,“ povedal Hansen.