FOTO Veriaci sa dnes rozlúčili s kardinálom Jánom Chryzostom Korcom

Ako informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko, svätej omši bude predsedať krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz a v homílii sa prihovorí aj nitriansky biskup Viliam Judák. "Zosnulý kardinál Ján Chryzostom Korec bude pochovaný v Dolnej lodi Katedrály – Baziliky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade tak, ako si to želal. V biskupskej krypte sú pochovaní aj niektorí jeho predchodcovia, napríklad arcibiskupi Karol Kmeťko a Eduard Nécsey," uviedol Lyko. Ako pripomenul, telesné pozostatky kardinála a nitrianskeho emeritného biskupa Jána Chryzostoma Korca sú vystavené v dolnej lodi chrámu už od piatka 30. októbra.

Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Ako 15-ročný vstúpil v Ružomberku v roku 1939 do rehole jezuitov. O päť rokov neskôr maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Neskôr odišiel do Trnavy, kde študoval teológiu. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, v Podolínci a potom v Pezinku. V roku 1950 bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol 24. augusta 1951 biskupom Pavlom Hnilicom vo veku 27 rokov tajne vysvätený za biskupa. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt pápeža Pia XII.

Ján Chrystom Korec nemohol biskupskú službu vykonávať verejne. "Pracoval ako robotník. V priebehu nasledujúcich desiatich rokov celkom oprávnene prakticky každý deň očakával, že pre neho príde Štátna bezpečnosť. O to viac, že o ňom vedeli, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť a aj tajne ordinuje kňazov. Bolo to však, ako sám hovoril, obdobie preniknuté nádejou a dôverou v Boha," pripomína hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Ján Chrystom Korec bol napokon zaistený 11. marca 1960 a 21. mája bol pre náboženskú činnosť medzi študentmi odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Tie prežil v ťažkých podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. V lete 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý Korcovi odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas od štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. Zároveň pokračoval v kontaktoch s mladými ľuďmi a venoval sa literárnej tvorbe.

Po páde bývalého režimu a zmene spoločenského systému sa 7. januára 1990 stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. "O mesiac neskôr bol na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005. Pápež Ján Pavol II. ho 28. júna 1991 v konzistóriu ustanovil za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Ako emeritný biskup býval až do svojho úmrtia v Nitre," dodal Lyko.

Ústav Pamäti národa priznal kardinálovi Korcovi 27. októbra postavenie účastníka protikomunistického odboja a veterána protikomunistického odboja in memoriam. Ján Chryzostom Korec sa stal po Vladimírovi Juklovi, Vendelínovi Duchovi, Jánovi Košútovi a Silvestrovi Krčmérymu piatou osobou, ktorú ústav ocenil z vlastného konania, a nie na základe žiadosti.