Historické bohatstvo ukrýva najväčší stredoveký palác v Európe - zvonku vyzerá ako pevnosť, zvnútra ako kláštor. Ale nielen on stojí v juhofrancúzskom meste Avignon za návštevu.
To, že sa vysoké múry paláca snažia budiť dojem nedobytnosti, malo svoju príčinu. Vznikol v časoch, keď to pre pápeža nebolo v Ríme zrovna bezpečné, kvôli bojom rôznych mocenských skupín. Ctižiadostivý a prefíkaný francúzsky kráľ Filip IV. navyše odstránil panovačného pápeža Bonifáca VIII. a podarilo sa mu dosadiť na pápežský stolec poddajného hypochondra Klimenta V. Aby na neho mohol uplatňovať čo najviac svoj vplyv, ponúkol mu ako sídlo Avignon, kde to pre neho bolo bezpečnejšie.
Počas krátkej doby tú v dvoch fázach vznikol rozľahlý komplex. A v ňom žil za mohutnými hradbami pápežský dvor svojím svojráznym a farebným životom. Pápeži tú sídlili takmer 70 rokov, než sa zase vrátili do Ríma. Na každého, kto palác vtedy navštívil, muselo zapôsobiť ohromné bohatstvo katolíckej cirkvi a jej moc.
Namiesto luxusu holé steny
Keď prídete do paláca, dostanete tablet. V každej miestnosti si do neho nad špeciálnym boxom bezkontaktne nahráte program. Stačí potom, aby ste tablet zamierili určitým smerom do miestnosti, a on vám na displeji ukáže, ako to v nej vyzeralo v časoch pápežov.
Holé steny kláštora. Zdroj: Pixabay
Most, ktorý preslávila detská pesnička
Keď zbehnete od Pápežského paláca k rieke Rhône a prejdete jednou z brán mestských hradieb (Porte du Rocher), ocitnete sa pri slávnom avignonskom moste. Pôvodne mal 900 metrov a spájal Avignon s protiľahlým mestom Villeneuve. Väčšinu z pôvodných 22 oblúkov zničila v 17. storočí povodeň a nahromadené ľadové kryhy. Zachovali sa len štyri oblúky.
Zvyšok mosta, ktorého základy siahajú až niekam do 12. storočia, je dnes výnimočný len svojím vekom a hlavne legendami. Podľa jednej z nich ho mal vybudovať Bénézet, ktorému sa vo sne zjavila svätica. Povedala mu, aby ho postavil. A on to cez najrôznejšie ťažkosti dokázal.
Pravda sa však zdá jednoduchšia. Bénézet bol zrejme šikovný podnikateľ. Skúpil pozemky a zohnal peniaze na stavbu, ktorú potom organizoval. Niekoľko rokov po jeho smrti sa objavila spomínaná legenda, a cirkev ho nakoniec vyhlásila za svätého.
O moste vznikla tiež populárna detská pesnička, ktorá ho preslávila asi najviac. V tej sa spieva o tancovaní na moste. Niektorí historici však upozorňujú, že sa v Avignone netancovalo na moste, ale v krčme alebo na ľudových slávnostiach na ostrove pod ním.
Pozostatok mosta. Zdroj: Pixabay
Najväčší festival na svete
Avignon sa preslávil tiež najväčším medzinárodným divadelným festivalom na svete. Koná sa tu v lete, trvá tri nedele a mesto v tej dobe navštívi tisíce divákov. Predstavenia sa tu neodohrávajú len v divadlách, ale aj na jednom z nádvorí Pápežského paláca, na improvizovaných pódiách alebo jednoducho kdekoľvek, napríklad v uliciach mesta.
Opera v meste Avignon. Zdroj: Pixabay
Vidieť slávny obraz Sandra Botticelliho - Madona s dieťaťom, to je pre milovníkov umenia nepochybne zážitok. Visí v múzeu v Malom paláci, hneď oproti pápežskému palácu. Spolu s ďalšími plátnami významných maliarov z 13. až 15. storočia. V Múzeu Angladon vystavujú zase diela Van Gogha, Cézanna alebo napríklad Modiglianiho.
Tradičné stánky s francúzskymi cukrovinkami. Zdroj: Pixabay
Avignon ale nie je len o umení a histórii, ale aj o jedle a hlavne pití. Ide o vína z údolia Rhôny (Côtes du Rhône), na ktorého konci Avignon leží. Stal sa akýmsi hlavným mestom vín z tejto oblasti. Tá je najväčšia vo Francúzsku a zároveň jednou z najslávnejších. Aj u nás ľudia poznajú známe víno z pápežských viníc v Châteauneuf-du-Pape, ktoré pravidelne končilo na stoloch svätých otcov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies