Európska komisia: Korupcia pri prideľovaní eurofondov na Slovensku ohrozuje ich efektívnosť

Slovensko podľa nej čelí opakujúcim sa problémom v oblasti finančného hospodárenia a kontroly, ktoré negatívne ovplyvňujú využívanie európskych zdrojov. "Medzi hlavné nedostatky patria postupy verejného obstarávania, overovanie vykonávané riadiacim orgánom a výber projektov," konštatuje EK v správe.

Komisia je presvedčená, že nedostatky naďalej ovplyvňujú praktické vykonávanie finančného riadenia a audítorských postupov. "Tieto nedostatky sa často premietajú do vysokých nákladov na projekty a vedú k významným finančným opravám. Korupcia pri prideľovaní fondov EÚ okrem toho ohrozuje ich efektívne a účinné využívanie," upozorňuje.

Brusel sa domnieva, že koniec programového obdobia 2007 až 2013 a finalizovanie projektov, ktoré sa začali neskoro najmä z dôvodu oneskorení verejného obstarávania, vytvoria ďalšie tlaky. Aj keď sa miera uzatvárania zmlúv na poskytovanie eurofondov na konci minulého roka zvýšila na 104,85 %, čerpanie na úrovni 60,11 % podľa neho zostáva pomalé. Priemer Európskej únie (EÚ) je 76,74 %.

V správe sa zdôrazňuje, že Slovensko musí v roku 2015 vynaložiť približne 4 miliardy eur, teda zhruba jednu tretinu prostriedkov pridelených na končiace sa obdobie, ak chce fondy plne využiť. Eurofondy predstavujú veľmi vysoký podiel celkových verejných investícií v štáte v porovnaní s inými krajinami, a to až približne 86 %.

Úrad vlády SR vníma správu ako "krutú" realitu a poukázal na konkrétne opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijímajú. Proces verejného obstarávania má od januára 2016 výrazne stransparentniť pripravovaný zákon. Pod pochybenia riadiacich orgánov pri overovaní obstarávania sa podľa neho podpisujú dlhodobá fluktuácia zamestnancov a politický cyklus. Tento stav má pomôcť riešiť nový zákon o štátnej službe, ale tiež posilnenie administratívnych kapacít pri eurofondoch, ktoré už schválila vláda.

S cieľom obmedziť možnosti korupcie plánuje vláda prijať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý podrobne upraví práva a povinnosti subjektov zapojených do procesu implementácie. Počíta so zavedením nových inštitútov posilňujúcich jeho objektívnosť a transparentnosť.

"Ide o zadefinovanie zákazu konfliktu záujmov osôb v procese implementácie, rozšírenie možnosti dožadovať sa nápravy v prípade neschválenia žiadosti o príspevok, ako aj efektívne zapojenie partnerov dozerajúcich na proces schvaľovania," uviedla pre TASR hovorkyňa podpredsedu vlády pre investície Silvia Belešová.

Hodnotiace správy slúžia podľa Zastúpenia EK na Slovensku ako podklad ku konkrétnym odporúčaniam pre členské štáty, ktoré budú zverejnené v máji. Ich prípravu s nimi komisia konzultuje. Správa o Slovensku sa venuje zamestnanosti, vzdelávaniu, daniam, zdravotníctvu, podnikateľskému prostrediu a kvalite verejnej správy.

"Podklady pre správu získava EK z objektívnych a overiteľných dát z Eurostatu, ktoré dodáva Štatistický úrad SR, ako aj prostredníctvom monitorovacích misií na Slovensku, kontaktmi s predstaviteľmi štátnej správy SR, od analytikov, zamestnávateľských združení, odborových organizácií, akademickej sféry, nevládnych organizácií, ako aj z médií," opísala Ingrid Ludviková zo zastúpenia.