BRUSEL - Lode s nízkym ekologickým štandardom by mali mať obmedzený vstup do európskych prístavov. To by motivovalo lodné spoločnosti prejsť na menej znečisťujúce plavidlá a znížiť svoju uhlíkovú stopu, odkazujú environmentalisti.
Námorný sektor je zodpovedný za takmer tri percentá emisií na celom svete, pričom v súčasnosti rastú obavy, že emisie z lodnej dopravy by mohli do roku 2050 vzrásť až o 30 percent oproti roku 2008. Európska únia preto zaviedla opatrenia na obmedzenie emisií v námornej doprave, ako napríklad zákon, ktorý lodiam ukladá povinnosť používať nízkouhlíkové palivá, a zároveň aj stanovila cenu uhlíka na emisie z lodnej dopravy.
Globálna nezisková organizácia Environmental Defence Fund však vyzvala EÚ, aby zašla ešte ďalej a zabezpečila, aby v európskych prístavoch mohli kotviť len tie lode, ktorých vlastníci sa snažia splniť globálne klimatické ciele.
V roku 2021 Medzinárodná námorná organizácia OSN (IMO), ktorá je celosvetovým regulátorom námornej dopravy, súhlasila so zavedením systému značenia lodí, ktorý je známy ako indikátor uhlíkovej intenzity (CII).
Tak ako v škole, označenie „A“ predstavuje najlepšiu známku a „E“ ako najhoršia známka pripadne zase lodiam, ktoré sú veľmi znečisťujúce. Udelené sú v závislosti od toho, koľko oxidu uhličitého lode vypustia počas svojej cesty.
Lode si môžu zlepšiť známku zavedením opatrení energetickej účinnosti, ako je optimalizácia rýchlosti a trás, inštalácia úsporných žiaroviek, alebo používanie nízkouhlíkových palív, akými sú moderné biopalivá alebo e-metanol.
Vedúci regulácie z lodiarenskej Mærsk Mc-Kinney MøllerDaniel Barcarolo uviedol, že označenia podľa CII „vyvolali diskusiu“ o energetickej účinnosti lodnej dopravy. „Vytvorili štandardizovaný spôsob, ako skúmať mieru uhlíkovej náročnosti,“ povedal.
To však nestačí, myslí si senior manažér pre európsku dopravu z mimovládky Environmental Defense Fund Panos Spiliotis. Najväčším problémom systému CII je podľa neho to, že nie je vymáhateľný a ide o politické opatrenie, aj keď sa od lodí sa očakáva, že dosiahnu známku C.
Jedným z návrhov na vyriešenie tohto problému má byť obmedzenie vstupu do európskych prístavoch tým lodiam, ktoré majú nízku environmentálnu známku E. Spiliotis tvrdí, že takýto prístup by slúžil ako vzor aj pre ďalšie krajiny a lodné spoločnosti by prinútil, aby brali environmentálne opatrenia vážne.
Timothée Noël z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre klímu súhlasil s tým, že na úrovni EÚ vidí „možnú synergiu medzi systémom CII a ďalšími klimatickými opatreniami“.
K používaniu hodnotenia podľa CII sa zaviazalo 175 krajín. Systém sa však stal terčom kritiky, keďže zvýhodňuje lode plaviace sa na dlhšie vzdialenosti a nezohľadňuje zlepšenie prevádzkovej energetickej účinnosti. Podľa niektorých by preto označovanie nemalo byť vynucované, dokým plánovaná revízia v roku 2026 nenapraví spomínané nedostatky. Spiliotis pripustil, že „žiadna metrika nie je dokonalá“, ale nechce, aby sa preto spochybňovala dôležitosť systému CII.
„Ide stále o jeden z najlepších nástrojov, ktorý máme k dispozícii, aby sme dosiahli zníženie globálnych emisií,“ uviedol na podujatí o dekarbonizácii lodnej dopravy, ktorú organizoval portál EURACTIV. Zatiaľ čo Spiliotis naliehal na EÚ, aby urobila viac, jednostranné environmentálne opatrenia v minulosti viedli k odporu globálneho spoločenstva. Zaradenie medzinárodných letov do systému EÚ pre obchodovanie s emisiami kedysi vyvolal hnev vo Washingtone aj Pekingu. Obe veľmoci vtedy pohrozili odvetnými opatreniami.
Napriek tomuto precedensu je Spiliotis presvedčený, že európske opatrenia vo vzťahu k CII nevyvolajú rovnakú reakciu: „Za posledných desať rokov sme sa už významne posunuli,“ povedal. Spiliotis pritom poukázal na nedávne rozhodnutie začleniť emisie z lodí do európskeho obchodu s uhlíkom, ktoré už vyvolalo „len mierne pobúrenie.“ „EÚ za posledné roky ukázala, že ak sa tieto ambiciózne opatrenia nezavedú na globálnej úrovni, potom má sama za úlohu posunúť vyššie latku a konať,“ uzavrel.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies