Dubovcová: Stratégia ochrany ľudských práv má rezervy

Agentúru SITA informoval ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Výhrady voči stratégii má okrem ombudsmanky aj viacero mimovládnych organizácií, ktoré ich naformulovali vo svojich pripomienkach. Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je gestorom jej vypracovania, ju do pripomienkovania predložilo v piatok 6. júna. Pripomienkovanie stratégie sa skončilo vo štvrtok 19. júna. Dokument podľa Dubovcovej zatiaľ neobsahuje strategický cieľ, ktorý mieni Slovensko dosiahnuť v ochrane práv a slobôd ľudí, ktorí nežijú v manželstve.

Verejná ochrankyňa práv v zásadnej pripomienke navrhla, aby bol dokument doplnený aj o tento strategický cieľ. "Navrhujem doplniť tento cieľ vo vzťahu k ochrane základných práv a slobôd ľudí, vrátane detí, ktorí nežijú v manželstve ako jedinečnom zväzku medzi mužom a ženou," uviedla. Ako odôvodnenie tejto pripomienky kancelária uvádza fakt, že ide o dlhodobý strategický materiál, ktorý by mal reflektovať poslednú zmenu Ústavy SR z tohto roku. 

Do medzirezortného pripomienkovania sa kancelária Dubovcovej zapojila aj ďalšími dvoma zásadnými pripomienkami k častiam, ktoré sa týkajú legislatívneho a inštitucionálneho rámca ochrany základných práv. "Zároveň sme podporili aj pripomienky mimovládnych organizácií," poznamenal Ján Glovičko. 

Legislatívny rámec nie je podľa ombudsmanky uvedený správne, úplne a najmä nie je uvedený podľa právnej sily a záväznosti právnych úprav. Dubovcová preto navrhuje vypustiť v tejto časti napríklad zmienku o akčnom pláne, pretože akčný plán nie je súčasťou legislatívneho rámca a nie je ani súčasťou legislatívy, nepatrí ani medzi legislatívne nástroje. Tiež navrhuje vypustiť zmienku o verejnom ochrancovi práv, pretože ten je nezávislý ústavný orgán, ktorý netvorí súčasť legislatívneho ale inštitucionálneho rámca. Rovnako to je aj v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejnou inštitúciou. 

Inštitucionálny rámec ochrany základných práv a slobôd by mal podľa nej obsahovať informáciu o inštitúciách, ktoré zabezpečujú ochranu základných práv a slobôd na Slovensku v čase vypracovania stratégie. Tento rámec vyplýva z Ústavy SR a zákonov. "Obsah bodu 2.2 podľa môjho názoru nekorešponduje s platným právnym stavom existujúcich inštitúcií ochrany ľudských práv a slobôd a okrem toho sa v tejto stati ako inštitúcie uvádzajú legislatívne nástroje," vysvetlila ombudsmanka. Preto navrhla napríklad vypustiť zmienku o legislatívnom zámere rekodifikácie občianskeho práva, pretože legislatívny zámer netvorí inštitucionálny rámec ochrany základných práv a slobôd v SR. Takisto Dubovcová navrhuje vypustiť zmienku o interaktívnom dialógu s Výborom OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, pretože Výbor OSN netvorí inštitucionálny rámec ochrany základných práv a slobôd u nás. 

Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku je podľa gestora jej vypracovania Miroslava Lajčáka dokument, ktorý by mal reflektovať potreby zraniteľných skupín a situáciu v ochrane ľudských práv na Slovensku. Došlo v nej k širokému zmapovaniu dodržiavania a ochrany ľudských práv u nás, pričom zastrešuje celú túto problematiku do jedného uceleného dokumentu. "Je to rámcový a ideový dokument, ktorý bude zdrojom pre budúce kroky a opatrenia, pričom budeme hľadať takú formu, ktorá bude vládou prijatá a spoločnosťou akceptovaná,“ povedal Lajčák na schôdzi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Stratégia je podľa neho orientovaná na tie skupiny, ktoré u nás nie sú doteraz zastúpené iným právnym aktom. "Chcem mať dokument, ktorý nerozdeľuje spoločnosť a chcem mať taký dokument, na ktorom budeme stavať. Toto je naša ambícia,“ povedal Lajčák.