Dopady Grexitu by boli pre Slovensko skôr nepriame

Konštatujú to analytici oslovení agentúrou SITA, podľa ktorých sa však v súčasnosti javí riziko „Grexitu“, ako sa vystúpenie Grécka z eurozóny označuje, ako nízke. Podľa aktuálnych prieskumov totiž napriek vysokej podpore populistickej strany Syriza chuť zotrvať v eurozóne vyslovili až štyri pätiny Grékov.

„V každom prípade, ak by naozaj došlo k rozhodnutiu o odchode Grécka z eurozóny, dopady na Slovensko by boli skôr nepriame ako priame,“ uviedol analytik VÚB banky Zdenko Stefanides. Slovensko priamo Grécku peniaze nepožičiavalo. Na pomoci sme sa podieľali vkladom do eurovalu, ktorému Grécko aktuálne dlží vyše 140 mld. eur. „Ak by nastal odpis tohto dlhu, naša strata by bola zrejme ekvivalentom podielu na Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF),“ dodal. Podiel Slovenska na tomto mechanizme predstavuje necelé percento. 

Nepriame dôsledky prípadného Grexitu by podľa Stefanidesa boli závislé od toho, či by Grécko bolo iba jednorazovým prípadom, alebo či by sa riziko odchodu z eurozóny rozšírilo aj na iné krajiny. „V tomto sa javí situácia rozdielna, ako v rokoch 2010 až 2012 vďaka reformám, ktoré eurozóna odvtedy prijala,“ tvrdí analytik VÚB banky. Eurovaly, banková únia, ale aj aktívnejšia politika Európskej centrálnej banky v nákupoch dlhopisov totiž podľa neho významne znižujú riziko nákazy. Vnímajú to tak zatiaľ aj finančné trhy. Kým Grécku v poslednom období úrokové náklady rástli, v prípade Španielska či Talianska bola situácia opačná. 

Ďalšie dôsledky na ekonomiku jednotlivých krajín a sektorov sa okrem verejných financií či finančných prepojení môžu prejaviť v závislosti od reakcií domácností a podnikov. „Dá sa očakávať, že neistota, ktorá by Grexitom vznikla, by mala určitý negatívny dopad na podnikateľskú a spotrebiteľskú dôveru v krajinách eurozóny, podobne ako napríklad kríza západu vo vzťahoch s Ruskom kvôli konfliktu na Ukrajine,“ hovorí Stefanides. 

Ako však dopĺňa, celkovo by dopad Grexitu na ekonomiku eurozóny napríklad podľa odhadov investičnej banky J. P. Morgan nemal byť väčší ako zhruba 1,5 % v horizonte roku až roku a pol. Kurz eura by sa zrejme oslabil niekde k úrovni 1,05 eura za dolár a rozšírili by sa aj rizikové prémie, avšak zrejme v oveľa menšej miere ako v predchádzajúcej gréckej kríze, kedy finančné trhy započítavali aj riziko prípadného totálneho rozpadu eurozóny. „Toto riziko by v prípade novej gréckej krízy započítavať nemali aj vďaka tomu, že Európska centrálna banka sa zaviazala takúto situáciu nepripustiť,“ dodal analytik VÚB banky. 

Ako dopĺňa Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne, najväčší problém Grexitu by zrejme muselo prekonať samotné Grécko. Periférne krajiny eurozóny totiž zaviedli štrukturálne reformy, ktorými sa im podarilo znovu nastoliť dôveru finančných trhov voči ich ekonomikám. „V krátkom horizonte by odchod Grécka oslabil kurz eura, závažnejšie by však pre eurozónu boli politické následky straty jedného člena a možná menšia dôvera v eurozónu ako celok,“ konštatuje Muchová. 

Diskusia o možnom odchode Grécka z eurozóny pritom vyplýva z domácej politickej situácie. Krajinu, ktorá je už dlhšie obdobie problémovým hráčom eurozóny, totiž čakajú predčasné parlamentné voľby po neúspešnej snahe premiéra Antonisa Samarasa získať dostatok hlasov pre svojho prezidentského kandidáta. Predčasné voľby sa uskutočnia už 25. januára tohto roku a horúcim kandidátom na víťaza je práve opozičná strana Syriza, ktorá sa stavia proti úsporným opatreniam, ktoré boli v Grécku prijaté výmenou za finančnú pomoc od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. 

„Obavy pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami v Grécku vyhnali výnosy z 10 a 15-ročných gréckych dlhopisov až nad hranicu 10 %,“ dokresľuje situáciu analytička Poštovej banky Jana Glasová. Ako však dodáva, podľa posledných vyjadrení sa aj Nemecko, ako najväčšia európska ekonomika, bude snažiť eurozónu udržať pohromade so všetkými členmi, teda aj s Gréckom. Svoju rétoriku voči odchodu Grécka z eurozóny navyše zmiernila aj samotná Syriza.