BRATISLAVA - Vláda dnes vyjadrila súhlas s účasťou slovenskej delegácie na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a 11. zasadnutí zmluvných strán Kjótskeho protokolu, ktoré sa budú konať v Paríži od 30. novembra do 11. decembra.
Na podujatiach sa zúčastnia zástupcovia ministerstva životného prostredia, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
"Zmena klímy je jednou z najväčších globálnych výziev súčasnej environmentálnej politiky. Jej nepriaznivé sociálno-ekonomické dopady a vplyvy na životné prostredie sú stále dôraznejšie a vyžadujú si aktívne riešenie a spoluprácu krajín, tak v oblasti znižovania emisií, ako aj v oblasti adaptácie na zmenu klímy," napísalo v predkladacej správe ministerstvo životného prostredia. Právny rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy tvoria Rámcový dohovor OSN o zmene klímy prijatý v roku 1992 a Kjótsky protokol k dohovoru prijatý v roku 1997. V decembri 2012 bol schválený dodatok ku Kjótskemu protokolu s cieľom znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov o 20 percent oproti roku 1990. Záväzky sa však týkajú len niektorých vyspelých krajín a pokrývajú len necelých 15 percent svetových emisií, čo nestačí na dosiahnutie ďalšieho cieľa udržať rast priemernej globálnej teploty do roku 2100 pod úrovňou dva stupne Celzia. Z toho dôvodu sa svetové spoločenstvo usiluje o novú globálnu dohodu, ktorá by znamenala širšie zapojenie krajín.
Na poslednej konferencii strán rámcového dohovoru v decembri 2014 v Lime bol prijatý návrh základného textu dohody, ktorá by mala byť prijatá teraz v Paríži. Nová globálna dohoda o zmene klímy by mala byť právne záväzná a bude platiť až od roku 2020. Problematickými časťami sú však nielen presná definícia cieľa, ale aj voľba metódy na jeho dosiahnutie, vyhodnocovanie výsledkov či trvanie záväzkov. EÚ a jej členské štáty už napríklad deklarovali zámer prijať záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 oproti ich stavu v roku 1990, v súlade s prijatými závermi Európskej rady v októbri 2014. Citlivým bodom rokovaní je tradične aj financovanie aktivít spojených s problematikou zmeny klímy. Na konferencii v Kodani v roku 2009 sa dohodlo vytvorenie Zeleného klimatického fondu, ktorý by mal byť hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies