Deň víťazstva nad fašizmom treba pripomínať

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie (RF) na Slovensku Pavel Kuznecov dnes pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom odovzdal veteránke Veľkej vlasteneckej vojny Nine Ivanovne Petrovovej, žijúcej šesť rokov v Bratislave, osobný pozdrav ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo na pôde ruskej ambasády v SR, sa zúčastnili predstavitelia veľvyslanectiev viacerých krajín, slovenskí súčasní i bývalí politici, obchodníci aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.
      Minister obrany SR Ľubomír Galko pre TASR konštatoval, že na dnešný deň sa pozerá s úctou a bázňou. Práve v súčasnosti "sme často svedkami, že situácia vo svete nie je pokojná". Podľa jeho slov teraz už nejde o klasické ozbrojené konflikty typu druhej svetovej vojny a nie sú až tak veľmi vzdialené od nášho územia. "Je neustále dôvod, aby sme si pripomínali tento sviatok," Deň víťazstva nad fašizmom, "bez akejkoľvek ideológie", zdôraznil. Počas minulého režimu sa jednoducho tieto dejiny niekto snažil deformovať. Pred 66 rokmi tu desiatky miliónov ľudí dali život za to, "aby sme my, naše deti, naši vnuci mohli žiť v mieri a slobode a toto si myslím, by sme nemali nijakým spôsobom deformovať, ani nejako meniť, ani si prispôsobovať a upravovať na svoj obraz". Jednoducho vtedy sa tí ľudia z mnohých krajín vzopreli proti fašistickej ideológii, proti snahe ovládnuť svet a zaplatili za to životom, uviedol minister obrany.
      "V dnešnej dobe, keď naozaj badať veľký posun ku konzumnému spôsobu života, keď tu existuje množstvo počítačových hier, keď je množstvo zábavy, ktorú má dnešná mládež k dispozícii, je dvojnásobne dôležité, aby deti vedeli: za slobodu, v ktorej žijú, musel niekto zaplatiť, že to nie je automaticky." Galko podotkol, že Česko-Slovensku trvalo až do roku 1989, kým dosiahlo slobodu, preto by sme si mali vážiť túto slobodu, možnosť názorovej plurality.
      Poslankyňa NR SR Anna Belousovová pre TASR povedala, že každý rok si musíme pripomínať tento sviatok konca druhej svetovej vojny. "Musíme si každým rokom pripomínať tento sviatok, či už je to 8. alebo 9. mája, už len preto, že si ho vôbec môžeme pripomínať a oslavovať. Zároveň to ukazuje, aké hodnoty spoločnosť uznáva." Pripustila, že na Slovensku majú oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom trocha inú podobu ako v Rusku. Sama mala možnosť byť viackrát 9. mája v Moskve, kde víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne je celonárodný sviatok. Súvisí to s tým, že vo vojne padlo vyše 20 miliónov ľudí vtedajšieho Sovietskeho zväzu, tam skutočne niet rodiny, ktorá by nemala niekoho, kto sa nevrátil z frontu. Belousovová vyjadrila potešenie, že Slováci sa Slovenským národným povstaním prihlásili k protifašistickému frontu, ukázali, na ktorej strane sú a zaradili sa medzi víťazné krajiny. "Preto treba viac a metódami, ktoré by mládež pochopila, pripomínať význam tohto sviatku," uviedla. Médiá by sa mali otázke konca druhej svetovej vojny viac venovať, mali by viac približovať, že vo vojne žili a zomierali mladí ľudia, ktorí mali svoje sny, túžby, a predsa sa postavili na stranu obhajoby ľudských princípov a ľudskosti. "V tomto by mali svoj deficit dopĺňať médiá a nemali by to brať ako sviatok minulosti, to je sviatok stále aktuálny," vyzdvihla.
      Aj legenda slovenského hokeja Jozef Golonka akcentoval, že vojna stála obrovské množstvo obetí. "Pre nás, keď som chodil do školy, ísť na Slavín a pozrieť sa, ako je postarané o hroby, či a aké sú tam kvety, to bol veľký sviatok," zaspomínal si. "Mladí ľudia dnes ani nechápu, čo sa vtedy stalo, dnes má mládež počítače, zábavy, môžu voľne cestovať, ale čo za tým je, koľko obetí to stálo, žiaľ, to si neuvedomujú. Všetko, čo dnes máme, je výsledkom toho, že na Slavíne ležia sovietski vojaci," povedal bývalý hokejový reprezentant. Má obavy, že onedlho by sa mohol dopočuť, že Bratislavu oslobodili Američania, nie Rusi.
      Je zaujímavé, že ani jedna naša slovenská televízia nepriniesla v nedeľu (8. mája) ani jeden film o oslobodení týchto území, poznamenal Golonka. "Ja som bojoval za Československo v hokeji. Na ľade sme boli úhlavní nepriatelia, na recepciách zas veľkí priatelia," povedal o svojom vzťahu k bývalému ZSSR a teraz k Rusku. Jedine rok 1968 mu ostal v pamäti ako negatívum. "Bol to nešťastný rok, rovnako však na to spomínajú aj Rusi, ale, musím povedať, my si rozumieme, sme slovanské národy, určite máme k sebe blízko. Ja si vážim ruský národ," uviedol pre TASR.

Zdroj: TASR