Budúcnosť krátkych letov može byť v elektrických lietadlách aj vzducholodiach

Priame emisie z letectva sa podieľajú nacelkových emisiách CO2 Európskej únie 3,8 percentami. Letecký sektor vytvára 13,9 percent emisií z dopravy, čo z neho robí druhý najväčší zdroj emisií skleníkových plynov z dopravy po cestnej doprave. Pri letoch sa tiež uvoľňujú oxidy dusíka, vodnej pary a častíc síranov a sadzí vo vysokých nadmorských výškach. To má podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) minimálne taký negatívny vplyv na klímu ako samotné emisie oxidu uhličitého.  

Na dosiahnutie klimatickej neutrality by sa mali európske emisie z dopravy znížiť do roku 2050 o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európska komisia očakáva, že k zníženiu prispeje aj letecký sektor.

Keďže v súčasnosti neexistujú komerčne nasaditeľné bezemisné technológie v letectve, Európska únia chce primárne znižovať uhlíkovú stopu lietania čiastočným nahradením znečisťujúceho kerozínu čistejšími alternatívami – takzvaným Sustainable Aviation Fuels – SAF. Tie zahŕňajú predovšetkým biopalivá vyrábané zo poľnohospodárskych a lesníckych zvyškov, použitého kuchynského oleja a živočíšnych tukov. Týchto zdrojov bude pravdepodobne málo a preto by podľa zástupcov sektora mali byť uprednostnené pre lety na dlhé vzdialenosti.

Preto sa viacerí výrobcovia pri vývoji inovatívnych riešení – ako sú elektrické lietadlá alebo vzducholode – orientujú na lety do 250 kilometrov. Okrem nulových emisií sú podľa zástancov hlavnou výhodou týchto technológií znížené nároky na letiskovú infraštruktúru. 

Menej emisií a viac miesta pre nohy

Lety na krátke vzdialenosti považuje za neekologické nielen 60 percent obyvateľov EÚ a mimovládky, ale kriticky sa na ne pozerajú aj európske inštitúcie a členské štáty. Lídrom kampane proti krátky letom je Francúzsko. Brusel mu dal v roku 2022 zelenú, aby krajina mohla zakázať lety na tých vnútroštátnych linkách, kde je možné absolvovať tú istú trasu vlakom do dva a pol hodiny. Podľa Európskej komisie to pomôže znížiť emisie, presunúť leteckú dopravu na železnice a tiež nasmerovať výskum a investície do rýchlovlakov.

Jedným z riešení pre krátke lety by mohli byť podľa nadšencov a investorov vzducholode. Vzducholode sa stali inžinierskou posadnutosťou spoločností na celom svete, tvrdí portál Popular Mechanics. V Kalifornii spoločnosť LTA Research, podporovaná spoluzakladateľom Google Sergeyom Brinom, pripravuje testovacie lety svojej pevnej vzducholode Pathfinder 1.

Spoločnosť Flying Whales so sídlom vo Francúzsku a Kanade, ktorá získala finančné prostriedky v stovkách miliónov dolárov aj od francúzskej vlády, v súčasnosti testuje svoju 650 stôp dlhú vzducholoď LCA60T. A po desaťročí vývoja Hybrid Air Vehicle v Spojenom kráľovstve pripravuje výrobu svojich vzducholodí Airlander 10.

Posledná menovaná  spoločnosť verí, že vzducholode znížia emisie o viac ako 90 percent v porovnaní s komerčnými letmi a zaberie rovnaký čas, ak sa zohľadní cestovanie medzi letiskami. Ďalšie plánované trasy zahŕňajú Liverpool do Belfastu, čo by trvalo päť hodín a 20 minút, Oslo do Štokholmu, za šesť a pol hodiny a zo Seattlu do Vancouveru za niečo vyše štyroch hodín.

HAV uviedla, že stopa CO2 na pasažiera vzducholode asi menej než jedna desatina v porovnaní s konvenčným lietadlom. Ďalšou výhodou vzducholodí je, že pre svoje fungovanie nepotrebujú štandardné letisko, ale môže vzlietnuť a pristáť na akomkoľvek rovnom povrchu. To znamená, že napríklad nákladné vzducholode sa môžu dostať do miest, ktoré lietadlá nedokážu zásobovať. 

Vzducholode by mali byť schopné uniesť sto pasažierov a mať oveľa pohodlnejšie sedenie a viac miesta na nohy ako komerčné lety. HAV očakáva, že do budúcna by boli vzducholode poháňané výlučne elektromotorom. Podobne aj ďalší vývojári počítajú s tým, že vzducholode budú využívať kombináciu vodíka a energiu zo zabudovaných solárnych článkov.

Rozvoj regionálnych letísk

Podľa riaditeľa pre vládne a priemyselné záležitosti spoločnosti Heart Aerospace Simona McNamara môže byť trh prímestských letov odrazovým mostíkom pre masívny prechod ma bezemisné lietanie. V prejave, ktorý predniesol pre Európskym parlamentom v decembri tohto roku, tvrdí, že elektrické a hybridno-elektrické lietadlá nielen dekarbonizujú tento sektor, ale ho aj omladia tým, že ponúkajú nižšie prevádzkové náklady. 

Nasadením regionálnych elektrických a hybridných elektrických lietadiel sa má zdvojnásobiť počet letísk s komerčnou leteckou dopravou v Európe. Táto transformácia podľa neho zabezpečí spravodlivejší prístup k doprave, vyvolá zvýšený dopyt po regionálnych lietoch a výrazne zvýši počet pracovných miest. Na to však potrebujú letiská vybudovať nabíjacie infraštruktúry a rozšírenie elektrickej siete do hangárov, ktoré predtým nepotrebovali prístup k veľkému množstvu energie.

Okrem elektrifikácie väčších letísk by elektrické lietadlá mohli pomôcť naštartovať návrat na menšie regionálne letiská. Tie majú v súčasnosti hlukové obmedzenia, ktoré by pre elektrické lietadlá ani vzducholode neboli problémom.