BRATISLAVA - Hlavné mesto Slovenska Bratislava usporiada po 15-ročnej prestávke od ME 2001 opäť jedno z najvýznamnejších majstrovských podujatí Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU), ktorým budú krasokorčuliarske majstrovstvá Európy (27. - 31. januára). Európsky šampionát sa pritom bude konať v Bratislave už po štvrtý raz po rokoch 1958, 1966 a 2001. Na domácom ľade sa stal v roku 1958 majstrom Európy Karol Divín a v roku 1973 majstrom sveta Ondrej Nepela.
História krasokorčuľovania na Slovensku sa začala založením korčuliarskeho klubu v Bratislave v roku 1871. Najväčší rozvoj i športové úspechy však dosiahlo slovenské krasokorčuľovanie najmä po II. svetovej vojne. V roku 1941 sa uskutočnila dostavba zimného štadióna s umelou ľadovou plochou v Bratislave, čo vytvorilo základné podmienky pre systematickú prácu v predĺženej sezóne. Štyri vrcholné podujatia, v rokoch 1958, 1966 a 2001 ME, resp. v roku 1973 MS, boli vždy dobre organizačne pripravené a poskytli divákom hodnotné športové zážitky. Určite prispeli aj k rozvoju tohto športu na Slovensku, ktorý vtedy prežíval svoje najúspešnejšie obdobie.
Významným momentom pre rozvoj krasokorčuľovania i v rámci bývalej ČSR bol príchod Antonína Divína do Bratislavy v roku 1946. Pod jeho dohľadom vyrástol Karol Divín, ktorý sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského, československého i svetového krasokorčuľovania. V roku 1954 získal K. Divín prvý titul majstra Československa a nepretržite až do roku 1973, t.j. 20 rokov stáli v spoločnej republike v tejto kategórii Slováci na najvyššom stupni.
Z hľadiska medzinárodných úspechov slovenských krasokorčuliarov je významný rok 1954, keď Divín získal prvú slovenskú medailu z vrcholných podujatí - bronzovú na ME v Bolzane a zaslúžil sa aj o prvú zlatú - z ME 1959 v Davose. V roku 1971 získalo Slovensko zásluhou Ondreja Nepelu prvé svetové zlato v Lyone a o rok neskôr, opäť zásluhou tohto vynikajúceho krasokorčuliara aj prvú a zatiaľ jedinú zlatú medailu zo zimných olympijských hier (Sapporo 1972). Olympijské medaily získali aj Divín (2. miesto v roku 1960 v Squaw Vallye) a Jozef Sabovčík (3. na ZOH 1984 v Sarajeve). K slovenským medailistom patrí aj Liana Drahová, bronzová z ME 1974 v Záhrebe.
vizitka Zimného štadióna Ondreja Nepelu:
bývalé názvy: Samsung Aréna, ST Arena, T-Com Arena)
- Je najstaršou hokejovou halou na Slovensku
- Najstaršiu striekanú ľadovú plochu v Bratislave uviedli do prevádzky v roku 1871
- Prvé bratislavské klzisko s umelým ľadom na dnešnej Trnavskej ceste začali budovať 28. októbra 1939. Do prevádzky ho uviedli pred Vianocami 1940, prvé oficiálne hokejové stretnutie tu odohrali 21. decembra 1940
- Do roku 2008 bola kapacita štadióna 8350 divákov na sedenie vrátane Sky boxov, Sky Lounge, po prestavbe je kapacita haly vyše 10.000 miest
- Na štadióne, ktorý bude dejiskom majstrovstiev Európy, vyrástli a súťažili generácie slovenských krasokorčuliarov, vrátane troch slovenských olympijských medailistov Karola Divína (Squaw Valley 1960, striebro), Ondreja Nepelu (Sapporo 1972, zlato) a Jozefa Sabovčíka (Sarajevo 1984, bronz)
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies