Ale ani tak, s nádejou do budúcnosti, sa nesmejeme úsmevmi šťastlivcov, zatiaľ čo hľadíme na dvere a rátame, kedy asi bude vyslovené aj naše meno.
Návštevu lekárov odkladáme čo možno najviac, lebo máme povinnosti, lebo sme unavení, lebo neznášame vysedávanie a niektorí, tí so zlou skúsenosťou aj preto, lebo majú obavu. Či si opäť nevypočujú niečo, čo by radšej nepočuli.
V koncentračných táboroch
Pacientka sedela v ordinácii a absolvovala povinnú kontrolu. Trpela totiž ochorením, ktoré si žiadalo, aby bola pod dohľadom, a tak prišla, sadla si a hlavu sklonila. Vedela, že jej zdravotný stav nie je práve najlepší. Keď ale lekár napokon prehovoril, keď sa mu zrak odlepil od papierov, ktoré hodnú chvíľu študoval, skoro onemela od šoku.
„Ach, taká škoda tých koncentračných táborov. Tam aspoň boli ľudia chudí.“
Bude to tak
Na iný zážitok si spomína dnes už dospelá žena, hoci vtedy, v čase, keď sa to odohralo, bola dievčatkom. Osem rokov, dva vrkoče a neprestajné bolesti brucha. Niektorí sa nazdávali, že to bude zápal slepého čreva, ale ďalšie vyšetrenia domnienku vylúčili. Dievča sa kŕčilo na posteli, drobná ruka sa dotýkala boľavého miesta. Lekár spolu so zdravotnou sestrou stáli obďaleč, keď on zrazu predniesol diagnózu.
„Neviem, ale asi to bude tým, že je cigánka. Preto ju bolí brucho.“
Psychika
Ďalší príbeh sa stal len nedávno. Stále je nútená chodiť k lekárovi s rovnakou bolesťou, s rovnakými komplikáciami. Občas by sa aj zdalo, že kríza je zažehnaná, ale kedykoľvek si trochu vydýchne, starý známy nepriateľ sa vráti. A ona zas a znovu vysvetľuje so slzami v očiach lekárovi, že potrebuje úľavu, lebo takto to nevydrží pridlho.
A lekár sa ju znovu a zas pokúšal presvedčiť, že v skutočnosti nie je chorá, že...
„Bude to psychika. Odporúčal by som konzultáciu u psychiatra a nejaké lieky k tomu.“
Nanešťastie pre lekára, neskôr sa ukázalo, že žena má naozaj vážne ochorenie, a na príčine psychika nebola.