Výsledky štúdie, ktoré nepotešia. Z Arktídy sa uvoľní radioaktivita a vírusy, s ktorými si neporadíme!

Klimatická zmena a jej negatívne dôsledky pociťuje ľudstvo čoraz intenzívnejšie. Vedci dlhodobo varujú pred dlhotrvajúcimi suchami či topením ľadovcov. Najnovšia štúdia, uverejnená v časopise Nature Climate Change, upozornila na obrovské riziká spojené s roztápaním Arktídy.

V dôsledku topiaceho sa permafrostu sa do atmosféry môžu uvoľňovať rádioaktívne látky po ruských jadrových testoch či vírusy a baktérie odolné voči antibiotikám. Informovala o tom stanica BBC.  V správe sa uvádza, že jadrový a priemyselný odpad z ponoriek a reaktorov uskladnený v ľadovci, sa môže začať uvoľňovať do celého sveta. 

V Arktíde bol uskladnený počas Studenej vojny, kedy tam Rusi vykonali stovky testov jadrových zbraní, odpálili množstvo výbušných zariadení, ktoré uvoľnili asi 265 megaton jadrovej energie a pochovali tam viac ako 100 vyradených jadrových ponoriek.

Napriek tomu, že ruská vláda zahájila strategický plán čistenia, oblasť je zamorená rádioaktívnymi látkami ako je cézium či plutónium. V ohrození je aj Grónsko, kde do roku 1967 fungovalo americké zariadenie na výskum jadrovej energetiky a všetok vyprodukovaný odpad tam po jeho ukončení nechali.
 
Vedci už dlhodobo upozorňujú, že topenie permafrostu prispieva k uvoľňovaniu skleníkových plynov. Dôvodom je, že do atmosféry sa dostávajú obrovské zásoby uhlíka vo forme oxidu uhličitého a metánu a tie urýchľujú proces klimatických zmien. Experti sa obávajú, že ak sa odolné baktérie dostanú do morí a oceánov, svet sa ocitne pred obrovskou výzvou, pretože sa cez živočíchov dostanú až do potravinového reťazca ľudí.

Problém predstavujú aj prirodzené ložiská arzénu, ortuti a niklu, ktoré sa tu ťažili počas priemyselnej revolúcie, kedy došlo aj k značnej kontaminácii miliónov hektárov pôdy. Ako skonštatoval doktor Edwards, je nevyhnutné v štúdiách pokračovať, aby odborníci dokázali lepšie pochopiť hrozby a riziká, ktoré tento negatívny proces so sebou prináša.