Žil skutočne dávno, ešte v dobe, keď ľudstvo väčšinou dýchalo v strachu pred okolitými krajinami a chopiť sa meča bola nielen povinnosť, ale aj česť. Do neľahkého času sa narodil muž menom Habakuk a Boh ho určil ako súčasť Izraelského ľudu. Navyše mu na chrbte pristála ako sto kameňov ťažká a veru aj nevďačná úloha, pretože kto niečo také vykonával, bol nanajvýš neobľúbený. Jeho poslaním bolo prorokovať a čo mu Boh vkladal do úst, sa nepáčilo ani jemu samému.
Malý prorok
Habakuk na prvý dojem nevyvoláva ani zďaleka úžas a človek pri počutí jeho mena nerozžiari tvár poznaním. On nepatril k legendárnej skupine prorokov, ktorí sa pokladajú za veľkých, naopak, prischlo mu prídavné meno malý. V Biblii sa jeho príbeh, či skôr akýsi úsek cesty, po ktorej kráčal, zmestil do troch krátkych kapitol, a tak sa ľahko stáva, že aj dobrému pozorovateľovi či znalcovi Knihy kníh, akosi posolstvo utečie pomedzi prsty.
Jedna výčitka za druhou
Habakuk začína rozpravu výčitkou, a nie jednou, ale hneď niekoľkými. Smeruje ich k Bohu, tvorcovi všetkého, ktorý by predsa mal byť viditeľný a cítiteľný, alebo nie? Ak je skutočný a je naozaj všemohúci a milujúci, potom by jediným žmurknutím mohol zotrieť nespravodlivosť, potešiť zúfalé duše a vynahradiť nenávisť nekonečným dobrom.
Možno vás zaujme: O tom, ako vyzerá skutočná viera v Boha
Chýr o ňom je veľký, nesie sa naprieč generáciami, ale akosi sa zdá, že je ďaleký a ľudia ho buď nezaujímajú, alebo sa jednoducho len prizerá a nevyužíva moc, ktorú má k dispozícii. „Pričisté sú Tvoje oči, aby sa dívali na zlo, Ty nemôžeš hľadieť na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď nešľachetník pohlcuje spravodlivejšieho, ako je sám?" pýtal sa Habakuk a jeho otázka nebola ani trochu nepatričná. Veď len vylial úprimnosť, dopytoval sa na dôvod. Boh mu oznámil, že proti vyvolenému ľudu postaví národ Chaldejcov, že sa priženú zlé, ukrutné dni, v ktorých bude chýbať pokoj. Prorok teda chcel odpoveď a aj sa jej dočkal, hoc možno v inej podobe, než v akú dúfal.
Z viery
Stvoriteľ mu opisoval, čo sa udeje a odtajnil pred ním záležitosti, ktoré sa Mu nepáčia. Vravel, že je beda tomu, kto sa obracia k modle a kto si myslí, že nájde záchranu v nejakom predmete vytesanom z dreva. Koniec-koncov je neživý, tak nemožno ani len pomyslieť, že niečo zmôže. Nešetril slovami a dal najavo, že zem je plná nepekného, avšak človek spravodlivý bude žiť z viery. A v tom, v jednoduchej myšlienke, spočíva tajomstvo, pretože na zlo sa dá výstižne odpovedať len vierou.
Aj keby
Habakuk si to uprostred dialógu uvedomil, a aj keď isté otázky nemávajú konca, prehlásil vyznanie hodné muža silnej a nezničiteľnej viery.
„Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch a sklame úroda olív, polia nedodajú potravu, ulúpené sú ovce z košiara a dobytka nieto v stajniach, ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy," nehanbil sa povedať Habakuk.
Prečítajte si: Dejiny vyvoleného ľudu: Mesiáš, ktorý zmenil celý svet
On to pochopil. Vedel, že nie je nesprávne občas pochybovať, ale v najväčšom zmätku je aj tak najlepšie obrátiť sa k Bohu. Uvedomil si, že dôležité je nielen rozprávať a v otvorenosti nič nevynechať v modlitbe, ale aj čakať, ako sa prejaví Boh. A uveril, že iba viera je liek a len v nej je ukrytý život.
Za Netky.sk
Michaela Mihokova
