V Egyptskom múzeu sprístupnia najdlhší papyrus s Knihou mŕtvych

Bude vystavená v novej expozícii zrekonštruovaného Egyptského múzea na námestí Tahrír v Káhire. TASR informuje podľa egyptského Ministerstva cestovného ruchu a pamiatok a denníka Egypt Independent. Dobre zachovaný "Wazírího papyrus" vo zvinutom stave objavili v jednej z 250 hrobiek z ptolemaiovskej éry v Sakkare. V blízkosti nálezu stojí aj omnoho staršia Džoserova stupňovitá pyramída. Po rozvinutí má papyrus približne 16 metrov. Obsahuje doteraz najdlhšiu a najúplnejšiu Knihu mŕtvych napísanú hieratickým písmom. Patrila mužovi s menom Ahmose, ktorý sa v texte spomína 260-krát. Obsahuje 113 kapitol rozmiestnených do 150 stĺpcov rôznych veľkostí. Obsahuje zaklínadlá, spevy a modlitby; popis toho, čo duše mŕtvych čaká na inom svete, vrátane trestu a odmeny. Väčšina textov je napísaná čiernym atramentom, zvyšok červeným. Okrem textov sú na ňom tiež vyobrazenia boha podsvetia Osirisa, obetných zvierat a člnov na prevoz zosnulých. Zobrazuje aj pár (pravdepodobne Ahmose a jeho manželka) uctievajúci božstvá starovekého Egypta. Ahmose bol pre egyptológov doteraz neznámy človek. Musel však byť veľmi bohatý a mocný, ak si dokázal zabezpečiť takto prepracovaný text, ktorý mu mal pomôcť prejsť do posmrtného života. Pomenovanie Kniha mŕtvych pre súbor staroegyptských pohrebných textov v roku 1842 vymyslel nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius. Komplikovanejší staroegyptský názov sa dá preložiť ako "Kniha na vychádzanie do dňa" prípadne "Kniha prechodu do svetla". Najdlhší známy Veľký Harrisov papyrus meria 41 metrov a na asi 1500 riadkoch textu opisuje panovanie faraóna Ramesseho III. Patrí do zbierok Britského múzea v Londýne.