Po konci druhej svetovej vojny nastal na svete zdanlivo mier. Rivalita a nenávisť medzi krajinami však neskončila. Medzi Ruskom a Amerikou sa začali preteky nielen v oblasti vesmírneho prieskumu, ale i vo výrobe jadrových zbraní. Ich použitie, najmä v dnešných časoch, denne desí svet.
Mayak je tajná jadrová elektráreň, ktorú vybudovali Rusi v rokoch 1945 až 1948. Presnejšie, postavili ju väzni z pracovných táborov. Miesto bolo známe aj pod označením Čeľabinsk-40, pretože všetka pošta do závodu musela byť adresovaná na poštovú schránku 40 v Čeľabinsku. Neskôr bolo vybudované aj celé mestečko Oyzorsk, podobne ako Pripjať pri továrni Černobyľ. Žiaľ, i bezpečnosť tohto projektu bola podobná.
Zariadenie sa nachádzalo na východných svahoch centrálneho pohoria Ural; neďaleké jazerá poskytovali zásobu vody na chladenie reaktorov a slúžili aj ako úložiská jadrového odpadu. Podmienky v továrni a jej okolí boli od samotného začiatku viac ako nebezpečné. Nakoniec viedli k doteraz tretej najväčšej jadrovej katastrofe.
Dňa 29. septembra 1957 dosiahol tekutý rádioaktívny odpad z reaktorov teplotu približne 350°C. Nádrž explodovala so silou ekvivalentnou najmenej sedemdesiatim tonám TNT. Výbuch odhodil jeden meter hrubé betónové veko nádrže a vyslal do vzduchu rádioaktívny oblak vrátane veľkého množstva dlhotrvajúceho cézia-137 a stroncia-90. V Kyshtyme sa uvoľnilo asi o dve pätiny rádioaktivity viac ako neskôr v Černobyle.
Oblak sa šíril stovky kilometrov, väčšinou na severovýchod, cez región, ktorý mal státisíce obyvateľov, ich evakuácia však bola nariadená až oveľa neskor. Tisíce ľudí tak trpelo chorobami z ožiarenia. Tak ako pri Černobyle vyskytli sa aj mnohé genetické poruchy, ktoré postihli celé rodiny.
Rozptýlené správy o jadrovej havárii v Rusku sa objavili v západnej tlači už v roku 1958. Katastrofa v Kyshtyme však nebola všeobecne známa až do roku 1976, keď o incidente informoval exilový sovietsky biológ Zhores A. Medvedev v britskom časopise New Scientist.
Medvedev venoval celé roky získavaniu informácií o havárii a jej následkoch, západný svet mu totiž spočiatku neveril. Svojou vytrvalosťou dokázal odhaliť mnoho prípadov, v ktorých potvrdil, že havária sa naozaj stala a nešlo len o „neškodné účinky malej chyby, ktorá sa mala odohrať pri skúške jadrovej zbrane," ako tvrdili Sovieti. Aj vďaka Medvedevovi sa tak svet o Kyshtymskej katastrofe dozvedel.
Dlhodobé následky tragédie v Kyshtyme bolo ťažké posúdiť čiastočne kvôli sovietskemu tajomstvu a čiastočne preto, že Čeľabinsk-40 vypúšťal bežne dlhé roky do životného prostredia nebezpečné množstvá rádioaktívneho odpadu. Obyvatelia regiónu trpeli zvýšeným výskytom rakoviny a deformácií už pred výbuchom.
Kiežby príbeh Mayaku pripomenul, že existuje len jediná ochrana pred účinkami jadrových zbraní – žiadne nemať.
Prečítajte si aj: SKUTOČNÝ KRIMI PRÍBEH Nevyriešené zmiznutie a desivá vražda dodnes trápia nielen vyšetrovateľov
Za Netky.sk
Ida Zeleznikova
