SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: "Najprv ubližoval mame, potom mne a sestrám. Nedokázala som im pomôcť!"

Prichádzame s ďalším smutným príbehom. Pripomína to priam rodinnú tragédiu. Otec najprv psychicky zničil matku svojich detí, potom sa rozhodol zničiť svoje dcéry.

Už klasická otázka, ako to celé začalo?

Otec bol hrubý človek. Drsný už na pohľad, málokedy mal pre nás vľúdne slová. Boli to skôr urážky, frfľanie a nadávky. Zmiešané s pachom alkoholu. Už ako malé dievčatko som to nenávidela. Doteraz nenávidím alkohol, sama ho nedokážem piť. 

Začalo to teda alkoholom?

Presne tak. Začal piť. Stále viac a viac. Spolu s výškou jeho promile mu rástla aj jeho odvaha a agresivita. Mamu začal najprv biť. Len tak, lebo mu stála v ceste. Nás sa to najprv netýkalo. Bolo to hrozné, aj ako dieťa som si myslela, že mama veľmi neposlúchala. Čo iné si viete predstaviť, ako malé dievčatko? Upokojovala som sestry, že mama sa naučí poslúchať a otec ju prestane biť. Pamätám si na deň, keď prvýkrát znásilnil mamu. Teda zrejme to bolo prvýkrát, lebo nikdy som nič podobné nezaregistrovala. Snežilo. Ja a moje dve sestry sme sa vytešovali. Ale len chvíľu. Zbadali sme otca, ako sa potáca trávnikom smerom domov. Mame sa začali triasť ruky. Šľa si ľahnúť. Nám prikázala to isté. Potom sme už len počuli krik zo spálne, mamin plač a veľký buchot. Nevydržala som to a vošla do spálne. Otec sedel na zemi a vedľa neho rozbitý nočný stolík. Neskôr mama povedala, že ho do neho hodila. Ležala polonahá a mala roztrhané tričko. Nechápala som to!

Ako často sa to dialo?

Niekoľkokrát do týždna. Mama sa potom veľmi zmenila. Nebola to ona. Nerozprávala. Potom už ani neplakala. Iba sedela. Pamätám si, že som sestrám robila praženicu, ale stále mi prihárala. Až kým som neminula všetky vajcia. Ale zjedli sme to. Nemali sme na výber. Mamička len sedela. Bolo to veľmi zvláštne.

Prečítajte si tiež: SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: Bola som 12-ročné neviditeľné dievča a kvôli znásilneniu chcem byť neviditeľná navždy

Nebol nikto, kto by sa o mamu zaujímal a pomohol jej?

Susedia vedeli, že sa dejú zlé veci. Každý sa však staral iba sám o seba. Babka už nežila. Nemali sme nikoho. Ja som mala osem rokov a nevedela som, čo sa deje. Sestry mali tri a šesť rokov. Jedného dňa už mamy nebolo. Prišla som zo školy a mama zmizla. Nikto nám nedal vysvetlenie. Zostali sme samé s otcom. Povedal, že mama nás už nechce nikdy vidieť. Nepil asi dva týždne. Potom zase začal. Chodili sme hladné do školy a škôlky. Sestrám som prikázala, aby nevyzradili, že sú hladné, lebo som sa bála, že si  nás nechajú v škole a škôlke, že už viac nebudeme spolu. Aká skreslená predstava! Keby som to povedala, možno by som sestry ochránila.

Čo sa stalo s vašou mamou?

Neskôr som sa dozvedela, že ju susedia našli ležať zúboženú v pivnici, pohltala lieky. Odviezli ju na psychiatriu, kde sa jej podarilo dokonať samovraždu. A ten, čo sa nazýval naším otcom, nám to ani nepovedal. Netrvalo dlho a  znásilnil aj mňa.

Ako si reagovala?

Nijako. Vedela som, že keď budem ticho, nezbije ma. Neskôr som chcela zomrieť, a tak som začala kričať, pretože som vedela, že ma začne biť. A to som chcela, chcela som, aby ma zabil. To sa mi však nepodarilo. Moje vnútro bolo rozožrané. A zrazu som chápala mamu, že nás opustila. Vtedy som ešte nevedela, že nežije. Ale rozumela som jej a chcela som utiecť tiež. Ja i sestry sme boli veľmi utiahnuté. Otec pil približne trikrát do týždňa. Vždy si vybral jednu z nás. A ja som nedokázala urobiť nič. 

Ako dlho to trvalo?

V škole vedeli, že nemáme peniaze, že žijeme v chudobe a otec pije. No nikto nič neurobil. Dokonca, keď sme mali modriny, nikto nič neriešil. Keď som nastúpila na strednú, zaľúbila som sa. Zdôverila som sa svojmu chlapcovi a počula to jeho mama. Vtedy to začal konečne niekto riešiť. Skončili sme v detskom domove. Každá inde, čo ma bolelo najviac. 

Čo nasledovalo?

Otca zatvorili. Nikdy som už o ňom nepočula. Našťastie. Hospitalizovali ma na psychiatrii celkom päťkrát. Doteraz mám nočné mory a bojím sa mužov, ani som sa nevydala.

A čo sestry?

Dostali sa do dobrých rodín. Ja som také šťastie nemala, mňa stále posielali na liečenie a keď som mala 19 rokov, odsťahovala som sa. So sestrami sa nedokážem stretávať, nedokážem si odpustiť, že som ich neochránila. Na toto nepomôže žiadna terapia. 

Chcela by si niečo odkázať podobným obetiam?

Jediné slovko – nemlčte!

Možno vás zaujme: SKUTOČNÝ PRÍBEH obete pedofílie: Chytil ma za ruku, hodil na posteľ a opakoval, že sa nemám báť