ROZHOVOR Pochodili Európu, páčilo sa im hippies a živili sa tým, čo našli. A potom ich našiel Boh

NETKY.SK • 12 Marec 2023, 08:00 • 2 min
ROZHOVOR Pochodili Európu, páčilo sa im hippies a živili sa tým, čo našli. A potom ich našiel Boh

Bolo to fascinujúce. Áno, nijako inak sa to opísať nedá a dokonca ani toto slovo nie je dostačujúce. Keď rozprávala, ako cestovali, ako sa živili, ako žila predtým a čomu verila, ach, až človek zatajuje dych.

slovakia

left justify in out

Cesta to bola naozaj namáhavá, viedla od bolesti, cez hippies a nezáväznosť, až napokon, tam, kde by to nečakala, uverila, že existuje všemohúci Boh, ktorý robí nemožné, ktorý uzdravuje naše rany a zmýva naše hriechy, hoc by boli čierne ako noc.

 

Boh ako príroda

 

Vždy sa na začiatku rozhovoru pýtam, v akej rodine respondent vyrastal a inak tomu nebolo ani teraz. Som totiž presvedčená, že minulosť človeka dobieha, i keď by, samozrejme, nemusela, ak by sa jej dostatočne vzoprel.

Maťa mala rodičov, ktorí sa nezhodli ani len v otázke náboženstva. Mama bola nepraktizujúca evanjelička, kým otec sa oficiálne hlásil ku katolíckej cirkvi, avšak názormi sa skôr prikláňal ku komunizmu.

 

„Rodičia mi dali urobiť všetky náboženské úkony, ale tým sa to pre mňa skončilo. Viera sa mi znechutila, ani v miestnom farárovi som nemala nejaký príklad, ani v škole sa mi náboženstvo nepáčilo. Je však pravda, že už ako dieťa ma zaujal príbeh o Ježišovi."

 

Obdobie, ktoré sprevádzali búrky, sa začalo, keď Maťa dovŕšila 15 rokov. Rodičia sa rozviedli, otec sa oddával alkoholu a mama sa púšťala do hľadania nových známostí.

„Dosť som vtedy pila, počúvala som rock and roll a trochu som sa venovala ezoterike. Oslovilo ma hnutie Hippies, aj Boha som vlastne vnímala skôr ako prírodu. Nesprávny pohľad na vzťahy spôsobil, že som vystriedala viacerých partnerov."

 

Keby nemal to tričko, ktovie, čo by bolo

 

Po dosiahnutí plnoletosti sa Maťa ocitla na jednom koncerte. Nebolo to nič nezvyčajné, podobné podujatia patrili k jej vtedajšej rutine. Všimla si tam však chlapca, ktorý mal oblečené tričko s motívom istej kapely. Nebolo to obzvlášť známe hudobné zoskupenie, a preto ho oslovila a kus oblečenia mu pochválila. Keby bol odetý v čomkoľvek inom, je vysoko pravdepodobné, že by mu pozornosť nevenovala.

A to ani len netušila, že sa za neho raz vydá.

 

A ide sa do Európy

 

S chlapcom z koncertu teda vstúpila do vzťahu a

životný štýl, ktorý si ctili, by sa dal pokojne označiť za bohémsky. Veľa zábavy, málo zodpovednosti, štipka bláznivých snov.

 

„Rozhodli sme sa, že budeme cestovať. Pôvodne sme si šetrili na karavan, ale nakoniec nám vystačila aj dodávka. V nej sme aj spávali. Posádku tvorilo päť ľudí a dvaja psi. Hlavne sme chceli ísť k moru do Chorvátska a ďalej sme sa nechali iba unášať."

 

Popri pobrežiu sa zaviezli do Barcelony, hoci kamarát-spolucestujúci túžil zájsť až do Portugalska, aby bol tvárou v tvár oceánu.

Zážitky boli plodom spontánnosti, ale, ako Maťa priznáva, postupne si v duchu uvedomovala, že ju pravidelné opíjanie sa prestalo tešiť. Akosi sa viac upínala na návrat domov. Vnútorné pochybnosti ju ale neodrádzali, výlet sa neprerušil a pokračovalo sa až tam, kde sa prvý raz dotkol Boh.

 

Najznámejší muž na svete

 

Ako sa dá uživiť uprostred Európy, keď peňazí nie je nazvyš a zúčastneným nechýba odvaha?

Ponáranie sa do smetiakov vypomohlo päťčlennej partii pretĺcť sa zo dňa na deň.

 

„Je až neuveriteľné, čo všetko sú ľudia schopní vyhodiť. Našli sme oblečenie, šálky, dokonca aj peniaze."

Jeden člen partie sa neváhal popýtať aj v zelovococh, či náhodou nemajú k dispozícii ovocie a zeleninu, ktoré sa beztak chystali začleniť do smetia. A veru, veľaráz im aj vďaka takémuto spôsobu stravovania o čosi menej škvŕkalo v žalúdku.

Vo Francúzsku zbadali dom, v ktorom sa predávalo to, čo si domáci vypestovali.

 

„Zastali sme, išli sme sa spýtať, či tiež nemajú niečo, čo nepotrebujú. Starší pán na nás pozeral skepticky, ale bolo tam aj veľmi milé dievča, ktoré nám nielenže vyhovelo, ale navyše aj ponúklo nocľah na dvore. Boli sme zaskočení a spočiatku sme to odmietali."

Pozvanie im nie a nie dať pokoj, až sa sami sebe čudovali, že nevyužili jedinečnú príležitosť. Na ďalší deň, keď si do onoho domu zašli po zeleninu, teda pritakali a nastalo druhé prekvapenie. Ušlo sa im aj miesto pri rodinnej večeri.

 

„Traja z nás boli vegetariáni, ale ani to im neprekážalo a ochotne pre nás uvarili."

Za rovnakým stolom zaznievala kombinácia až troch jazykov (francúzština, angličtina a slovenčina).

Hosťom neuniklo, že v dome býva minimálne desať ľudí, čo však bolo zarážajúce, rodina sa netajila spokojnosťou. Materiálne sa tam nelesklo bohatstvo, ale ani nedostatok.

 

„Všetci boli hudobníci. Dievča, ktoré sa k nám správalo tak milo, povedalo, že nám zahrá a zaspieva na klavíri o najznámejšom mužovi na svete. Pýtalo sa, či vieme, kto to je a ja som bez rozmýšľania vyslovila meno Ježiš."

V odpovedi sa nezmýlila, dievčina skutočne mala na mysli Ježiša. Zaznelo tam aj svedectvo a otvorené priznanie sa k vzťahu s Bohom. Jeden z hostiteľov vyznal, že ak rodina pomáha a je ústretová voči potrebám iných, je to len preto, že k dobrému skutku vedie láska od Boha.

 

„Bol to zázrak a potom mi to často vŕtalo v hlave."

Emotívny večer ale stratil príchuť, vystriedalo ho svetlo reality.

 

A všade bol ON

 

Návrat na Slovensko si vyžiadal aj nájdenie aspoň akej-takej práce. Podarilo sa jej dostať na brigádu, v rámci ktorej zbierala hrozno.

„Stretla som tam muža, ktorý mi tiež hovoril o Bohu. Nehanbil sa, vedel odpovedať na každú otázku, z čoho som usúdila, že jeho presvedčenie je pevné."

Nazdávala sa, že ho nikdy viac neuvidí. Veď prečo by aj mala? Brigáda netrvá večne a ona sa s mužom rozlúčila s istotou, že jej bol len dočasným kolegom.

A predsa...

Začala sa druhá brigáda, na ktorú nastúpila spolu s priateľom a ten muž tam bol opäť.

 

„Zdalo sa mi, akoby ma Boh prenasledoval. Priateľ s tým mužom viedol hlbšie debaty a nakoniec prišiel k názoru, ktorý ma prekvapil. Predtým sme sa obidvaja domnievali, že všetky náboženstvá sú v podstate rovnaké, len sa inak volajú. A zrazu je vraj Ježiš jediný."

Boh si nakoniec podmanil aj ju. Uvedomila si, že nič nie je náhoda a získala si ju tá nekonečná láska, ktorú milujúci Boh ponúka každému, kto na neho zavolá.

 

„Zasiahlo ma to, že i keď ja som Boha nehľadala, on ma chcel. Vynaložil úsilie, aby som ho spoznala. Záležalo mu na mne. Dnes už viem, že tomu, čo Ježiš urobil pre nás, sa nič nevyrovná. Bol to najväčší akt lásky a nikto nie je väčší než on."

A tak sa Maťa podujala naprávať staré omyly. Najskôr to bol vstup do manželstva, pretože ani ona, ani jej priateľ viac nechceli porušovať prikázanie a rok pred samotným sobášom sa snažili žiť v čistote a neupadať do predmanželského sexu.

 

„Pokúšam sa žiť zodpovednejšie. Keď niekomu dám slovo, záleží mi na tom, aby som ho dodržala, neberiem to na ľahkú váhu. Kedysi som veľa meškala, aj to odstraňujem."

Trpela stavmi úzkosti, zmocňovala sa jej beznádej, ale aj z toho ju Boh uzdravil. Jej život má konečne smer, už sa len tak nepotáca zo strany na stranu. Prijala skutočnosť, že je žena, hoci ju v minulosti ťahalo viac zmýšľanie, ktoré je typické pre opačné pohlavie.

„Akákoľvek úzkosť by ma chcela ovládnuť, viem to odohnať. Mám predsa Ježiša. Čo by sa mi mohlo stať? Kto by mi mohol ublížiť?"



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Michaela Mihokova
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies