Pripomeňme si najskôr, ako to celé bolo, lebo vtedy sa veľa hovorilo aj písalo. Kamilo pochádzajúci z Trnavy sa preslávil tým, že spieval pre Rómov, spieval však tak, že ohúril aj bielych, a aj keď prekonával zdravotné problémy, ľudia ho milovali.
A potom bol august 2022, zobudili sme sa ako v ktorékoľvek iné ráno, ale zatiaľ čo sme chystali raňajky a upratovali domácnosti, viacerí už plakali, lebo vedeli, že Kamil Polakovič zomrel náhle. Bolo to šokujúce, ale že urobil kus dobrej práce, o tom svedčí aj skutočnosť, koľkí prišli na jeho pohreb, koľkí boli ochotní cestovať aj zo zahraničia a koľkí ronili slzy nad hlasom, čo už nezaspieva.
„Kamilo často hovoril, že keď zomrie, zariadi, aby silno pršalo,“ zaspomínal si jeho blízky spoluhudobník Jarko Irdza a verte či nie, v deň pohrebu bol naozaj taký lejak, až človeku naskakuje mráz po chrbte.
Najskôr kamaráti
Poďme však už na rozhovor s Irenkou, jeho manželkou, ktorá pri ňom naozaj stála aj v dobrom aj v zlom, aj v chorobe aj v zdraví, aj v šťastí a v nešťastí. Napriek tomu, že hovoriť o niekom, kto medzi nami už nie je, je smutné, aj sme sa zasmiali. Napríklad som sa jej spýtala, ako sa to medzi nimi začalo a ona premýšľala, ako to skrátiť, až to skrátila priveľmi.
„No bol to môj sused,“ zasmiala sa, ale potom to aj rozvinula.
„On navštevoval mojich rodičov, tak spoznal mňa. Ja som bola vtedy mladučká, mala som 15 rokov.“
Evidentne sa však Kamilovi veľmi zapáčila, nespúšťal ju z očí, zatiaľ čo ona si riešila svoje problémy a už v mladom veku aj rodičovské povinnosti.
„On už ma chcel predtým, ja som ale nechcela. Mala som priateľa, narodila sa mi dcéra,“ úprimne priznáva. S priateľom a biologickým otcom dcéry jej to však nevyšlo, a tak stále bola v spoločnosti rodičov, kam on často chodil. Vraj, podľa Irenkiných slov, na ňu dával pozor, aby nechodila na zlé miesta, aby sa nejako nespustila, ochraňoval ju.
„My sme si rozumeli veľmi dobre ako kamaráti. Nebrala som to tak, že by z toho vzniklo niečo vážne. Potom neskôr som sa do neho zamilovala. Odvtedy sme boli spolu, on mal 26 rokov,“ hovorí teraz už vdova po spevákovi, v čase, keď s ním rozvíjala romantický vzťah, mala 18 rokov.
City boys a sláva
Keď Irenka vedela, že s ním bude a chce byť, ešte netušila, ako sa do ich spolužitia zamieša sláva.
„Keď som s ním začala, ešte nebol až taký známy, ešte sa to len rozbiehalo. Hrávali na Záhorí a tak. Jeho slávu som potom ale zvládala ťažko. Chodili do štúdia, akcií bolo veľa, každý deň hrali, nahrávali v štúdiu. Bolo to asi v roku 2003, keď sa rozbehli v plnej sile,“ spomína si Irenka detailne na veci z minulosti, a keď hovorí o tom, že sa rozbehli, má na mysli Kamila a jeho kapelu City boys, ktorá naozaj získavala jeden úspech za druhým. Kým kariéra bola našliapnutá, a to poriadne, v rodine to občas vrelo.
„My sme mali taliansky vzťah. Hádavali sme sa, uzmierovali sme sa. Bolo to napätie, keď bol málo s nami. Snažila som sa to udržať.“
„A to tam tak môžem napísať, že ste mali taliansky vzťah?“ pre istotu som si overovala počas rozhovoru, na čo sa ona len zasmiala.
„Jasné, veď nás tak ľudia aj poznali, takí sme boli.“
Aj v chorobe
Život niekedy vie hrať čudné hry, lebo jedno sa upokojí, a keď sa to upokojí, myslíme si, že však bude dobre, bude lepšie. Ale aby nám nebolo ľúto, pridá sa iné, možno ešte niečo horšie a my opäť vstávame, opäť ideme aj k prekážkam a preskakujeme levov a obrov, lebo čo iné nám ostáva. A tak to bolo, že keď Irenka a Kamilo spoločne rozhodli, že z priateľstva bude partnerstvo, keď prekonali nesúhlas jeho rodiny, o čom, mimochodom, on ako správny spevák zložil aj pieseň, keď nejako ustáli aj tú slávu a všetky úskalia, nastali trápenia súvisiace s nedostatkom zdravia.
„Stalo sa to v roku 2013, dovtedy bol v plnej sile, dva razy sa rozišiel so svojou pravou kapelou. O tom, že cukrovku mal, sme vedeli, mal ju od roku 2002. Lenže keďže žil bujarý život muzikanta, nedával si pozor na zdravie, neužíval lieky pravidelne. Jedného dňa ho strašne boleli nohy, nevládal stáť ani chodiť. Boli sme na vyšetrení, kde sa ukázalo, že cievy sú v poriadku. Urobil sa mu taký pupáčik, dali mu antibiotiká, ale bolesti neustupovali, musel byť hospitalizovaný. Výsledky krvi boli veľmi zlé, prijali ho vo februári na infekčné oddelenie, odtiaľ na chirurgiu. Tam sa začal proces, snažili sa mu zachrániť nohu. Už tam prebiehal boj nielen o nohu, ale aj o život, dávali mu len päť percent prežitia,“ odkryla Irenka aj bolesť, lebo áno, on, našťastie, prežil, ale noha si to odniesla, musel sa vyrovnať s jej stratou.
„Behom dvoch mesiacov podstúpil 44 operácií, čo na ňom zanechalo následky. Zoslablo mu srdce a aj pľúca už boli slabšie.“
Usadil sa
Viete, čo je na tom celom dodávajúce nádej? Že aj keď ťažkosti vstúpili do rodiny, aj keď to bola zmena obrovská, až je nemožné si ju predstaviť, udiali sa aj dobré veci. Nečakané veci.
„Na to, že mal bujarý život, sa konečne uzemnil. Viac si vážil život. Chcel robiť už len dobré veci, pomáhať iným, žiť pre hudbu a rodinu,“ vyjadrila sa Irenka, pre ktorú to bola možno aj druhá šanca. Viac mohli byť spolu, viac sa rozprávať, tešiť sa z maličkostí, ale nebolo to veru med lízať.
„Bol to zlom, zdravého chlapa som odviezla do nemocnice, vrátil sa ako nevládny. Pomáhala som mu, kamkoľvek šiel.“
No a ako keby toho nebolo dosť, ešte sa neskôr pridružili aj obličky a Kamilo pravidelne chodieval na dialízu, sila odchádzala, mladosť sa pomaly lúčila. A potom, keď odišiel na večnosť, rodine, prirodzene, puklo srdce, veď ho ľúbili a ešte chceli byť s ním.
„Bolo to dosť náhle. Doteraz je to rovnaké, ten človek chýba. Chýba on ako človek, chýba jeho deťom, chýba hudbe, dom je bez neho prázdny,“ hovorí Irenka, a veruže niet pochýb, že sa im cnie. Kamilo by práve v týchto dňoch oslavoval narodeniny, mal by 48 rokov a pri tej príležitosti si jeho pamiatku uctili hudbou. Jeho deti nezabudli, jeho manželka nezabudla, aj keď život ide ďalej, lebo pre ničiu smrť sa nezastaví, ale aj tak, veď vy viete.
https://www.youtube.com/watch?v=k9Twwi9PwlY
Za Netky.sk
Michaela Mihokova
