Ako sa začal váš vzťah, boli ste rozvedená, mali ste dve deti...
V roku 2013 som moderovala ples. Peter mal svoje foto štúdio, robil hosťom fotky a spomienkové darčeky. Boli sme si síce vzájomne sympatickí, trochu sme sa aj bavili, ale neplánovali sme stretnutie, dokonca sme si nevymenili ani čísla.
O rok, na tom istom plese, sme sa zase stretli a vtedy už bolo zjavné, že sa len tak nerozlúčime, pretože sme neustále vyhľadávali spoločnosť jeden druhého. Mali sme si čo povedať a pomaly sme zisťovali, že máme veľa spoločných názorov na život, na svet, na politiku... Ráno som odchádzala a šla som sa rozlúčiť, Peter mi povedal, že si môžem vybrať fotky, aké chcem, lebo veľa ľudí sa so mnou fotilo. Ja som mu odpovedala, že s ním chcem ísť na kávu. Tak mi podal vizitku a, predstavte si, vôbec si nevypýtal moje telefónne číslo, čo ma aj urazilo. Prišla som domov a ráno o piatej som napísala smsku, aby mal moje telefónne číslo, potom sme šli na kávu a už sme sa stretávali každý deň. Možno bol naozaj ten rok potrebný, aby sme pochopili, že máme v hlavách upratanú minulosť a môžeme začať nanovo a hlavne spolu.
Pamätáte si, kedy padlo prvé slovo o svadbe?
Desať dní potom, ako sme sa zoznámili, mi povedal, že ma miluje, že si ma chce vziať za ženu, či súhlasím. Okamžite, bez váhania, som súhlasila. Obaja sme chceli svadbu v kostole, tak som si podala žiadosť na anulovanie predchádzajúceho manželstva, ale dodnes mi neprišla odpoveď.
Možno vás zaujme: Druhú svadbu plánovala päť rokov, konečne to vyšlo
Prečo vám tak veľmi záležalo na tom, aby sa obrad konal v kostole?
Som kresťanka, žijem podľa kresťanských zásad, obe moje deti chodili do katolíckych škôl. Nechcela som s Petrom sobáš, ktorý sa na úrade uskutoční v priebehu desiatich minút a potom nás vypoklonkujú, lebo na chodbe už čaká ďalší párik. A hostia a známi nám budú gratulovať niekde na schodoch. Chápem samozrejme tie úrady, že sobášov je veľa, ale my sme to nechceli takto. Napokon Peter bol úžasný, urobil všetko preto, aby sme sa mohli vziať - prestúpil na evanjelickú vieru, v evanjelickom kostole sme sa mohli zosobášiť, hoci anulovanie bývalého manželstva som nedostala ani po niekoľkých urgenciách. Bol to nádherný obrad a ja som vďačná, že sme náš vzťah po ôsmich rokoch konečne spečatili.
Ako sa vaše deti skamarátili s Petrom?
Samko bol prváčik a bol v pohode, pretože deti si vážia úprimnosť. Peter mu čítal rozprávky, vozil ho do školy, od začiatku to bol jeho veľký kamarát. Kaja bola trochu komplikovanejšia, žila predtým len so mnou, s ňou to bolo na dlhšie lakte. Nie preto, že nemala rada Petra, len tam bola nejaká obava, strach, možno trochu žiarlivosti, predsa len mám medzi deťmi jedenásťročný rozdiel, a to je dosť. Dnes je sama zamilovaná, má priateľa, časom pochopila, že aj mama niekoho potrebuje, a je to všetko už na poriadku. Skvele ho prijali aj moji rodičia, ktorí vždy stáli za mojimi rozhodnutiami, tak ako stojím za svojimi deťmi ja. Moji rodičia sú spolu 54 rokov, ale pochopili, že mne vzťahy nevyšli, napokon sme ľudia a ľudia robia chyby. Dôležité je poučiť sa z nich a nenechať sa zlomiť. Peter skvele zapadol aj do našej bláznivej – v pozitívnom slova zmysle – rodiny, pretože my naozaj so sestrou a rodičmi oslavujeme sviatky, sme temperamentní, radi sa bavíme, spomíname na spoločne prežité chvíle, radosti aj starosti.
Zmeníte si priezvisko na Kremnická?
Nie, to sme sa dávno dohodli, aj moje deti sú Majtánové, a povedzme si úprimne, že za tie roky je to aj nejaká značka, ak to môžem tak neskromne povedať. Na našom živote sa prakticky nič nezmení, len sme konečne zosobášení, ale všetko pokračuje, ako má. Mám pocit, že čím viac sme spolu, tým sa máme radšej, hrany sú obrúsené a zažívame len to pekné. Akurát teraz by som sa potrebovala už vyspať, lebo deň pred svadbou sme nespali, aby všetko dobre dopadlo, potom bola svadba, v nedeľu sme dooslavovávali. V pondelok nás príjemne rozrušili fotky, nevedeli sme sa ich dopozerať, tak verím, že sa konečne sa vyspíme. (Smiech).
Za Netky.sk
Kristýna Peštová
