Roboty nie sú schopné uvedomovať si svoju existenciu

NETKY.SK • 2 Január 2023, 11:30 • 2 min
Roboty nie sú schopné uvedomovať si svoju existenciu

BRATISLAVA - Niektoré roboty sa v súčasnosti už dokážu spoznať v zrkadle, neuvedomujú si však svoju existenciu. "Pri našom prístupe robot najprv dokáže modelovať druhých, až potom seba samého. A aj pritom je schopný zistiť, že 'toto som ja', ale ešte nevie, že 'ja som'," vysvetlil v rozhovore pre TASR Andrej Lúčny, vedec a spoluzakladateľ občianskeho združenia Robotika.sk.

slovakia

left justify in out

Presne takéto prekvapujúce poradie vývinu kognitívnych schopností podľa jeho slov pozorujú kognitívni vedci aj pri vývine dieťaťa. "Preto si aj nik z nás nepamätá, čo robil, keď mal jeden rok, lebo svoju existenciu sme si vtedy ešte neuvedomovali. Dokonca ani keď sme sa už vedeli spoznať v zrkadle, neuvedomovali sme si ešte, že existujeme. To prišlo až o pár mesiacov neskôr," uviedol Lúčny. Vysvetlil, že kým ľudia, šimpanzy, slony alebo psy sa v zrkadle rozpoznávajú, primitívnejšie tvory, ale aj deti vo veku menej ako 18 mesiacov, to nedokážu. "Náš výskum v oblasti informatiky sa pokúša overovať hypotézy vývinových psychológov a neurovedcov. V prípade spoznania sa v zrkadle ide o súvis so schopnosťou imitovať, ktorú sa jedinec učí od členov svojej sociálnej skupiny," doplnil Lúčny.

 

img

 

Robot sa najprv naučí napodobňovať človeka na základe toho, že človek napodobňuje jeho. "V tomto procese sa vytvorí asociácia medzi videným obrazom a pohybmi robota, ktorá je použiteľná obomi smermi. Pred zrkadlom potom robot napodobňuje samého seba, tento proces je ale oveľa synchrónnejší než pri bežnej imitácii. Na základe toho vie robot vytvoriť model seba samého ako člena svojej sociálnej skupiny, ktorý je dokonale synchrónny s jeho telom," povedal vedec. Priblížil aj, ako umelá inteligencia vyhodnocuje, čo vidí. "Existuje viacero spôsobov, ako dosiahnuť, aby umelá inteligencia rozpoznala na obraze určitý objekt. Klasické metódy sa snažia premeniť šikovným informatickým spôsobom obraz na pomerne malý zoznam čísel, takzvaných príznakov a medzi týmito potom matematickou metódou oddeliť jeden objekt od druhého. Modernejší prístup používa hlboké neurónové siete na to, aby sa onen šikovný spôsob premeny obrazu na príznaky našiel sám, čo mu dáva väčšie šance, aby bol kvalitný." Lúčny ozrejmil, že kognitívnych vedcov zaujímajú hlavne metódy získavania príznakov, ktoré nepotrebujú priveľa asistencie zo strany človeka a robot je schopný naučiť sa ich najmä sám v interakcii so svojím prostredím. Pri predstave toho, ako asi vidí robot si treba podľa neho väčšinou predstaviť mnohorozmerné priestory čísel, čo býva pre človeka problém. "Ľahko sa to dá opísať vtedy, keď je spomínaných príznakov dva alebo tri, pričom spravidla ich bývajú stovky alebo tisíce. Dva príznaky stačia napríklad na rozpoznávanie písaných číslic. Tie si vieme znázorniť ako bodku vo štvorci. Takže keď ukážeme robotu nulu, niekde vnútri sa mu 'rozsvieti' bodka v hornej ľavej časti štvorca. Keď trojku, tak skoro v strede, trochu doľava atď. Robotu sa vysvieti vždy len jedna bodka naraz, ale keby sme si do toho štvorca zobrazili veľa bodiek pre veľa obrázkov rôznych cifier, tak uvidíme, že sú jednotlivé varianty tej-ktorej cifry v priestore príznakov pohromade," zhrnul. Doplnil, že robot pomocou neurónovej siete dokáže aj opačný proces, a to z ľubovoľnej bodky v priestore príznakov vygenerovať určitý obraz, teda obraz, ako si dané číslo predstavuje. Keď vie robot rozpoznávať číslice, možno ho naučiť cifry aj sčítavať.

 

img

 

"Na to, aby to fungovalo, nie je treba veľa, ale pozor, robot bude vedieť sčítavať cifry, ale nebude chápať, čo je číslo, ani čo je sčítanie. Takýto robot sa podobá študentovi matematiky, ktorý sa snaží vycvičiť sa v schopnosti získať čo najlepšie hodnotenie učiteľa, ale nemá záujem o skutočné vedomosti a tie svoje len šikovne predstiera. Tento limit sa týka všetkých súčasných výtvorov umelej inteligencie vrátane šachového programu, ktorý vie poraziť veľmajstra i chatbota s encyklopedickými znalosťami," skonštatoval. Lúčny pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa vývinu umelej inteligencie a videnia pre robotov. "Snažíme sa zistiť, ako robiť robotov šikovnejším spôsobom než doteraz. Ako robiť robotov tak, aby sa svojimi schopnosťami viac vyrovnali ľuďom. S týmito všeobecnými poznatkami potom potenciálne vieme pokročiť aj v tak zdanlivo nesúvisiacich úlohách, ako je stroj vo výrobnom procese alebo bojový dron," ozrejmil. Aktuálne je zapojený do medzinárodného projektu TERAIS, ktorý má prispieť k vývoju robotov interagujúcich s ľuďmi, podporeným programom Európskej únie Horizon Europe. Spoluzakladal aj občianske združenie Robotika, ktoré sa venujeme popularizácii robotiky na Slovensku. Spravujú portál www.robotika.sk, organizujú súťaž mobilných robotov Istrobot, Robotickú ligu a pravidelné semináre pre verejnosť. "Snažíme sa budovať komunitu riešiteľov nielen našej, ale aj ďalších robotických súťaží ako Robotour, Robotem rovne a ďalších. Za mimoriadne dôležité považujeme včasné podchytenie mladých talentov a ich získanie na ďalšie štúdium robotiky," uzavrel Lúčny. 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Interny redaktor
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies