Šport - Zrod hviezdy: Drina stojí za to, tvrdí Procházková a sníva ďalšie sny

NETKY.SK • 18 November 2010, 12:50 • 2 min
Šport - Zrod hviezdy: Drina stojí za to, tvrdí Procházková a sníva ďalšie sny

Šport - Zrod hviezdy: Drina stojí za to, tvrdí Procházková a sníva ďalšie sny

slovakia

left justify in out

Cesta za úspechom má mnoho podôb. Ako vo všednom živote, tak aj v športe. Niekto trieli ku hviezdam ako po rovnej diaľnici, iný musí stúpať k cieľu po kľukatých serpentínach, sem-tam zablúdi, potkne sa na hrboľatom teréne, či spadne. Ak však nájde silu na to, aby znova vstal a nakoniec dorazí k vytúženej méte, nedá na svoju tŕnistú trasu dopustiť. Slovenská lyžiarska jednotka uplynulých zím Alena Procházková patrí práve do tej druhej kategórie.
      Každým pádom a každým sklamaním naberá na skúsenostiach a vnútornej sile a to ich už má na konte v bielej stope pekných pár... Možno aj vďaka nim sa naučila popasovať s macošskými vrtochmi osudu a vystúpila už aj na niekoľko vrcholov. Športový Everest v podobe medaily z vrcholného seniorského podujatia však naďalej pôsobí ako veľká výzva.
      Jej rozbeh kariéry, ktorú vo veku 24 rokov zdobilo historické prvenstvo Slovenky v pretekoch svetového pohára v samostatnej ére, bola od začiatku typickým príbehom vo svete slovenského športu po rozpade socialistického systému podpory. Procházková je v podstate ďalším excelentným prípadom v rade takých mien ako Martikán, Hochschornerovci, Zuzulová, či Moravcová. Ak by nebolo nasmerovania a neustálej podpory zo strany rodičov, viedla by asi Alena Procházková život bežného "smrteľníka", ktorý na životnej križovatke dal prednosť istote civilného zamestnania pred hazardným dobrodružstvom športu.
      Úlohu prvotného "hýbateľa" zohral otcov pozitívny vzťah k športu, práve nadšenie Benedikta Procházku malo v jeho rodine vysoký stupeň horľavosti. "Už na základnej škole som snívala, že sa dostanem na olympiádu. Takže môj sen bol od začiatku šport. Chcela som vyskúšať aj niečo iné, keď som ešte nevedela, ako ďalej. Rozmýšľala som nad atletikou, konkrétne nad skokom do diaľky. Nakoniec som ale zostala pri bežeckom lyžovaní a myslím, že som spravila dobre," spomínala jeho dcéra a priznala, že v prípade bielej stopy išlo o lásku na prvý pohľad: "Jednoducho je to šport v prírode, je veľmi pekný a prirástol mi k srdcu a v podstate nepoznám niečo porovnateľné. Nepopieram, aj ja som sa dostala do rôznych kríz. V období dospievania som sem-tam rozmýšľala, že či to má význam. Ale vždy, keď som dosiahla nejaký pekný výsledok, naštartovalo a povzbudilo ma to a išla som dopredu. Jasné, že je za tým veľká drina, ale stojí to za to."
      Vstup do pretekárskeho sveta pritom nebol príliš ideálny. Predznačil však celú jej kariéru a Alene odovzdal jednoduché posolstvo - v kariére nič nedostaneš zadarmo. "Pamätám si veľmi dobre na moje prvé preteky. Bolo to v Malachove a začala som tak, že som skončila predposledná. Dúfala som, že sa postupne budem zlepšovať, ale v ďalších pretekoch sa mi už darilo a vyhrala som aj na Bielej stope, čo boli pekné spomienky z prvých rokov."       Procházková nepopiera, že ako "násťročná" čelila veľkým zvodom pestrého života mladých a vždy to bolo o dileme. Zábava alebo drina, diskotéka alebo tréning. "Musela som si odopierať také veci, ako napríklad diskotéky, či nejaké výlety. Otec mi v podstate nebránil, ale vždy ma upozornil, že ak chcem ísť na diskotéku, môžem skončiť s kariérou športovca. Rodičia ma v tomto smere usmerňovali. Za všetkým treba hľadať schopnosť obetovať športu množstvo ďalších vecí v živote. V tomto smere bolo naozaj veľmi dobré, že sa mi dostalo podpory od rodičov, no a samozrejme, že sa za tým skrýva hlavne moja drina a vôľa chcieť robiť tento šport."
      V tínedžerskom veku sa na medzinárodnom fóre ešte nedočkala výraznejších úspechov. Talent naznačila po prvý raz 17. miestom na majstrovstvách sveta v Oberstdorfe v roku 2005 ako 20-ročná a rovnakú priečku zopakovala o rok neskôr na jej prvej olympiáde v Pragelate. Už pár dní po hrách sa však po prvý raz prebojovala z kvalifikácie šprintov Svetového pohára v Drammene. Zaplatila síce nováčikovskú daň a na štarte štvrťfinále spadla a platila aj o pár mesiacov neskôr v Kuusame, keď ju o štart obrali zdravotné problémy, kurz ku hviezdam bol však už vtedy nezvratný. Dvanásť mesiacov po olympijskom debute na rovnakom mieste na univerziáde získala dve strieborné medaily a v Tarvisiu na svetovom šampionáte do 23 rokov vybojovala prvé zlato v kariére na MS v Sappore skončila v šprinte dvojíc s Katarínou Garajovou siedma. "Najviac mi v pamäti utkveli práve tieto majstrovstvá v Tarvisiu. Bolo to pre mňa odrazovým mostíkom k ďalším úspechom," priznala 26-ročná bežkyňa, ktorá sa odvtedy zaradila do užšej šprintérskej elity a dodala: "Stále mám však veľké sny a nie je toho málo. Rada by som niečo dokázala už vo februári na majstrovstvách sveta a verím, že ešte príde aj môj čas na olympijských hrách." Vancouverské nádeje sa skončili fiaskom, keď prechorená tesne nepostúpila zo štvrťfinále a domov sa vracala zlomená na tele i na duši.
      Do novej sezóny už ale stihla znovu nabrať elán. "Bola to otázka času a myslím, že mi veľmi pomohli dobré vzťahy v rodine. Toto všetko mi veľmi prospelo. Rodičia ma stále podporujú a som im za to nesmierne vďačná." Doma pritom trávi v priebehu roka len pár týždňov. "Priznám sa, že keď som doma, mojím najlepším relaxom je spánok. Naozaj veľmi rada spím. Alebo ideme spolu s mamou pobehať po "šopoch" a obchodoch. V priebehu sezóny nemám na to veľa času a aspoň takto mám možnosť si pozrieť, čo je napríklad nové vo svete módy."
      Cez leto dokonca stihla uzavrieť aj vysokoškolské štúdium a svoje pedagogické vlohy si mohla otestovať aj v rámci prípravy, lebo do jej obvyklého minitímu pribudli mladé nádejné pretekárky. "Úspešne som skončila školu a môžem si to vyskúšať aj na dievčatách, s ktorými sme absolvovali veľkú časť prípravy. Rada by som im pomohla, aby výkonnostne narástli, mohlo sa vytvoriť ženské reprezentačné družstvo a aby to celé napredovalo správnym smerom. Majú ku mne aj nejaký rešpekt a verím, že im to aj zostane. Nie preto, že by som ich chcela nejako dusiť, ale preto, aby som im mohla odovzdať svoje skúsenosti, ktoré som už za tie roky nazbierala," poznamenala a nepoprela, že po skončení kariéry môže byť jej ďalšou etapou pri športe aj trénerstvo. "Človek rozmýšľa v budúcnosti aj nad touto alternatívou. Uvidíme, že čo to prinesie, no v každom prípade chcem zostať pri športe a trebárs aj ako trénerka."
      Pred ňou by však malo byť ešte pekných pár rôčkov aktívneho súťaženia. S ním možno aj pár nových pádov, ale aj ďalšie úspechy. Sama sa už presvedčila aj o tom, že pád v pretekoch nemusí ešte znamenať koniec nádejam. Vlani na pretekoch Tour de Ski v Oberhofe v ostrej zákrute spadla, no po úchvatnom finiši nakoniec postúpila ďalej z prvej priečky. "Vždy, keď v pretekoch spadnem, trochu si ponadávam. Ale vždy sa postavím a snažím sa bežať ďalej. Napríklad v Oberhofe sa mi po páde podarilo dobehnúť vedúcu pretekárku Ariannu Follisovú a vo finiši ju aj predstihnúť, čo bolo aj pre mňa prekvapujúce a niektorí ľudia mi vraveli, že to vyzeralo až neskutočne. Vždy sa to ale dá, preto si pády netreba veľmi brať k srdcu a bežať ďalej," tvrdila Procházková, ktorá sa chystá povesť bojovníčky potvrdiť aj po sklamaní pod piatimi kruhmi. "Whistler sa mi zapísal zatiaľ najvýraznejšie do mojej kariéry. Vyhrala som tam preteky SP a myslela som si, že aj na olympiáde bude niečo podobné. Bohužiaľ, zdravotné problémy to neumožnili a treba sa z toho spamätať a ísť ďalej. Treba snívať ďalšie sny a dosahovať ďalšie pekné výsledky."

Zdroj: TASR



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies