EDINBURGH - Škótske centrum pre európske vzťahy (SCER) zverejnilo dve analýzy z ktorých vyplýva, že na jednej strane síce tvrdý brexit uľahčí podporu myšlienky nezávislosti Škótska, no na strane druhej jej uskutočnenie budú sprevádzať väčšie prekážky.
V hlasovaní o brexite v roku 2016 sa Škótsko spoločne so Severným Írskom vyjadrili za zotrvanie v EÚ. Podľa vyjadrení škótskej vlády by totiž brexit mohol priniesť negatívum do budúceho rastu ekonomiky na britských ostrovoch. Aj na základe tejto prognózy odhlasoval škótsky parlament už týždeň po referende aby krajina mohla ostať súčasťou spoločenstva a teda jednotného trhu EÚ.
Vláda škótskej premiérky Nicoly Sturgeonovej sa začala sústreďovať na presadenie tzv. mäkkého brexitu. Británia by bola naďalej súčasťou európskeho trhu, čím by sa medzi ňou a EÚ zmenšili dosahy odchodu z únie. Druhou variantou je v médiách viac spomínaný tvrdý brexit, ktorý by pre Škótov znamenal nárast separatizmu u väčšiny obyvateľstva.
Dosiahnutie nezávislosti Škótska od Spojeného kráľovstva patrí medzi hlavné ciele vládnucej Škótskej národnej strany (SNP). Mohlo by sa preto javiť, že pre škótskych separatistov bude voľba tvrdého brexitu len prínosom. Opak je však pravdou. Ekonomická previazanosť Škótska a Veľkej Británie cez výmenný obchod je až 4x vyššia ako s členskými krajinami EÚ. Pokiaľ by sa teda Škótsko stalo nezávislým štátom, potrebovalo by mať otvorené hranice aj s Veľkou Britániou. V prípade tvrdého brexitu by však spoločný trh, otvorené hranice či pohyby osôb s Britániou neboli možné.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies