Užívateľa drog si často predstavujeme ako niekoho, kto siahol po týchto toxických „radovánkach“ z dlhej chvíle, narkomani sú pre nás ľudia, ktorí „nevedia, čo od nudy a dobroty“.
Pravdou však je, že užívanie drog a závislosť neprichádza do života človeka z „prílišného dobra“, dostatku a naplnenia všetkých potrieb. Naopak, za túžbou po droge vždy nájdeme rôzne formy nahrádzania si nedostatku niečoho.
Niekedy (ak sa jedná o experimenty v partičke rovesníkov) je to nedostatok pozornosti, túžba po spoločenskom vplyve, prijatí. Často ide o nahrádzanie si zmysluplnosti v našom živote, nejakého vyššieho cieľa, správne stanovených hodnôt, snov, priorít. Závislosti, pochopiteľne, idú ruka v ruke s nedostatkom vôle, poriadku, sebadisciplíny.
No toto všetko môže dôsledkom a pokračovaním jednej spoločnej črty, ktorá v mnohých prípadoch spája ľudí, užívajúcich drogy. Dnes už mnohé vedecké štúdie po celom svete potvrdzujú, že medzi závislosťou od drog (aj alkoholu) a traumou v detskom veku existuje jasná a zreteľná súvislosť.
Traumatizujúce udalosti, ktoré sme zažili v detstve, nás veľmi ľahko môžu sprevádzať až do dospelosti a často sa tak aj stane. To spôsobuje rôzne dlhodobé problémy s duševným zdravím, ktoré môžu viesť k pokusom o „samoliečbu“ tým najhorším spôsobom - siahnutím po drogách či alkohole.
Človek si nesie z detstva - vplyvom odmietnutia, nedostatku pozornosti, starostlivosti, láskavosti, podpory, fyzického násilia, či emočného a psychického zneužívania - závažné a hlboké rany. A ak neboli správnym spôsobom ošetrené a zahojené, tá bolesť a prázdno po nich je aj v dospelosti také neznesiteľné, že ich potrebujeme niečím prehlušiť, prekryť. Najlepšie niečím intenzívnym, silným, čo nám dá zabudnúť na bolesti na duši a prenesie do iných svetov...
Naše zážitky z detstva sú kľúčové pre zdravý duševný vývoj a nedostatok lásky, starostlivosti, podpory a všetkých fyzických a emočných zdrojov, ktoré dieťa potrebuje a je o ne ukrátené sa jednoducho musí niekde prejaviť. Vedecké závery sú v tomto neúprosné, keď konštatujú, že viac ako tretina tínedžerov, ktorí zažili v detstve zneužívanie alebo zanedbávanie, bude mať poruchu užívania návykových látok ešte pred dovŕšením 18. roku života. Nedávne údaje časopisu TIME zasa uvádzajú, že 55 až 60 % všetkých obetí posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) skončí s nejakou formou chemickej závislosti.
Až 2/3 osôb liečiacich sa zo zneužívania drog v USA uvádzajú , že boli v detstve zneužívaní alebo zanedbávaní. Aj štatistiky, ktoré hovoria o vyššom výskyte látkovej závislosti u detí z detského domova (teda detí, ktoré aj napriek najlepšej starostlivosti nesú v sebe pocit „odloženosti“ a odmietnutia) túto teóriu podporujú.
Preto je veľmi dôležitá identifikácia spúšťačov zneužívania návykových látok, ktorá je vlastne prvým a základným krokom liečby. Často sa na človeka s drogovou závislosťou pozeráme ako na „výrobok s pokazeným charakterom“, a jeho životný údel ako na niečo neodvratné, fatálne. No málokedy za týmto nešťastím vidíme jednoducho človeka, ktorého celé vnútro, duša a srdce volá po láske, pozornosti, uznaní.
To neznamená, že máme problém s drogou ignorovať, nechať človeka v našej blízkosti ďalej ničiť život sebe aj svojmu okoliu a iba rozprávať o láske. Nie. No častokrát si človek v takomto stave vyžaduje akúsi dvojitú terapiu – pomoc pri odvykaní od látky a k tomu ešte aj terapeutické vedenie von z traumy.
Moderné terapeutistické postupy uznávajú, že oveľa lepšie výsledky pri liečbe závislostí by sa dosiahli, keby sme sa dokázali pozrieť práve na tento aspekt duše a psychiky človeka. Inými slovami - riešiť koreň problému, ktorý spôsobil traumu.
Odhaliť bolesť z odmietnutia, osamelosti, nedostatku pocitu sebahodnoty, sebadôstojnosti. S tým spojené pocity krivdy, hnevu, frustrácie, že sme boli o niečo v živote ukrátení, okradnutí. Často o to najcennejšie. Čo jednoducho v srdci a duši chýba a bude chýbať. A žiadna droga nenahradí. Naopak. Len prehĺbi rany a spôsobí obrovské škody.
Keď túžime po zdravej spoločnosti, v ktorej by sme sa úspešne vedeli potýkať s drogovou problematikou, začnime so zdravím v tej najmenšej bunke spoločnosti – doma, v rodinách, vo vzťahoch medzi najbližšími. Neukracujme sa o to najpodstatnejšie, čo duša a psychika každého ľudského stvorenia potrebuje – lásku, prijatie a pozornosť – na to, aby neskôr nezačala vyhľadávať náhrady týchto vzácnych komodít...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies