Andrej, poznáme aj také divné konce pri hokeji, napr. Marián Hossa, ktorý musel špecificky skončiť. Sú viaceré zaujímavé príbehy. Hossa by v NHL ešte určite žiaril ďalej. Ako vy vnímate takéto príbehy?
Tak zdravie je to najviac, čo v živote máme. A on sa už nemusel nikde siliť. Dokázal veľa. Vyhral trikrát Stanley Cup a nie nadarmo sa dostal aj teraz do siene slávy. Takže to zdravie je na prvom mieste a úplne ho chápem, že skončil s hokejom.
Sú nejakí hráči, ktorí keď ešte vládzu hrať a síce už nemajú možno najlepšiu výkonnosť, tak si idú vyskúšať nejaké exotické krajiny. Kazachstan. Alebo napr. Pokrivčák hral v Španielsku, teda naozaj exotická liga. Takže potom to spojíte aj s cestovaním, spoznávaním iných kultúr. Išli by ste si vyskúšať aj niečo takéto?
To neviem ešte. Teraz sa exotické krajiny snažím vyskúšať iba na dovolenke. A radšej by som zostal v tých hokejových krajinách a hrával najdlhšie na najvyššej vrcholovej úrovni.
Je jasné, že hráč, ktorý ešte pred sebou má kariéru, ešte veľmi neuvažuje nad tým, čo bude potom, ale možno by vás lákala nejaká taká situácia, že by vás niekto z nejakej krajiny oslovil, že príďte sem k nám a pomôžte nám rozvinúť ten hokej u nás, aby sa stal lepším. Takéto veľké výzvy by vás lákali?
Určite by ma to lákalo, aj bavilo, že by som im k tomu vedel dopomôcť. Nerozmýšľal som nad tým otvorene, ale isto, ak by to bola nejaká veľká výzva, perfektne zvládnutá, veľmi dobrá idea, tak isto by som nad tým veľmi uvažoval. Možno by ma to bavilo.
Teraz sa možno stretávate s nejakými deťmi, ktoré s hokejom len začínajú? Dávate im možno nejaké rady?
Áno. Rozprával som sa aj s chlapcami, ktorí hrajú za kadetov, v doraste, v juniorke. Tak im dávam nejaké tie rady. Aj im niekedy na ľade ukážem nejaké tréningy, ktoré by mali robiť.
Mnohí sa často pýtajú na infraštruktúru. V Nemecku je určite o niečo lepšia.
Tá infraštruktúra je, myslím, na rovnakej úrovni, ako na Slovensku. Nedovolil by som si tvrdiť, že tam je niečo viacej. Možno sú tam nejaké modernejšie techniky, pokiaľ ide o fyzioterapiu. A nejaké regeneračné možnosti - to Nemci majú na najvyššej profi-úrovni. A pokiaľ ide o samotný hokej, tak si myslím, že ten v oblasti štadiónov, posilňovní, testov a rôznych ďalších vecí, je na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Nedovolím si tvrdiť, že Nemecko by bolo v tomto lepšie. Iba v regeneračných zariadeniach a fyzioterapeutických možnostiach.
V nejakom rozhovore ste povedali, že predpokladáte hru v prvých troch útokoch. Keby sa to náhodou nepodarilo, že by ste boli v tej poslednej tzv. checking-line, tak by ste boli v pohode aj s tým?
Dostal som prisľúbené, že sa dostanem do prvých troch pätiek. A keby som sa dostal aj do tej štvrtej formácie, tak musel by som to brať tak, že sa musím prebojovať vyššie.
Počas kariéry ste mali aj situáciu, že ste museli hrať až 3. ligu. Vnímali ste to možno dosť psychicky ťažšie. Ale čo vás táto skúsenosť naučila?
Veľmi ma to posilnilo. Mal som trénera, ktorý mi otvoril oči, a ukázal, ako sa mám v nemeckom hokeji presadiť, na čo mám dbať. To som dodržal a to ma vlastne dostalo aj do najvyššej ligy. Veľmi mi pomohol aj môj agent. Čiže bolo to pre mňa osobne také psychické posilnenie, aj keď som hral v tej 3. lige. Nazbieral som tam veľa skúseností.
Pokračuje už NHL. Sledujete ju?
Áno, po piatich rokoch som začal sledovať NHL. Musím sa priznať, že som ju dovtedy nesledoval. Možno iba výsledky, že kto vyhral Stanley Cup, ale teraz mi už ten hokej chýba. Takto si to nahrádzam, že to sledujem.
Prečítajte si aj prvú a druhú časť rozhovoru s Andrejom Bírešom.
Za Netky.sk
Michal redaktor
