Ženy sú na Slovensku vzdelanejšie, na platoch to však nevidno

Najvyšší rodový mzdový rozdiel sa prejavuje v prípade vysokoškolsky vzdelaných mužov a žien najmä v podnikateľskej sfére, kde tento rozdiel predstavuje o štvrtinu nižší priemerný plat pre ženy. Ako sa píše v návrhu správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2015, "rodový mzdový rozdiel v neočistenej forme predstavuje podľa definície Eurostatu rozdiel medzi priemernou hrubou hodinovou mzdou mužského plateného zamestnanca a ženskou platenou zamestnankyňou ako percento hrubej hodinovej mzdy mužského zamestnanca". Rozdiel v platoch vysokoškolsky vzdelaných ľudí tak poukazuje na to, že investícia do vzdelania sa viac vypláca mužom ako ženám. Návrh správy o rodovej rovnosti na Slovensku pochádza z dielne ministerstva práce a dnes ho na svojom rokovaní schválila vláda.

"Vychádzajúc z historického vývoja a stereotypného prístupu sa práca vykonávaná ženami spravidla považuje za prácu nižšej hodnoty, čo sa odráža na výške zárobkov v dominantne feminizovaných odvetviach. Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien to nevedie k vyrovnávaniu zárobkov, resp. len k veľmi pomalému poklesu tohto rozdielu," informuje materiál. Najvyšší rozdiel je v prípade kvalifikovaných prác s vysokoškolským vzdelaním, a to už dlhodobo vo finančnej a poisťovacej oblasti, ale aj v zdravotníctve či oblasti sociálnej pomoci.

Slovensko v roku 2007 novelizovalo Zákonník práce a doplnilo doň paragraf, ktorý zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy aj mužov. No napriek tomu u nás pretrvávajú značné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. V členských krajinách Európskej únie sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni medzi 16 a 17 percentami. "Rodový mzdový rozdiel na Slovensku na základe hrubej mesačnej mzdy v roku 2015 dosiahol úroveň 22,33 percenta v neprospech žien, a to už tradične v podnikateľskej oblasti," píše rezort práce v správe. V nepodnikateľskom sektore pracuje 71 percent žien, v podnikateľskom 42 percent.

Rodový mzdový rozdiel sa začína prejavovať približne v 25. roku života a trvá do dôchodku. Z toho vyplýva, že výpadok žien z práce pre materskú dovolenku je pre ne znevýhodnením, ktoré ovplyvňuje príjem počas celej ich kariéry a aj na dôchodku. Výrazné rozdiely sú takisto v zodpovednosti za chod domácnosti a v starostlivosti o rodinu. Na platoch sa negatívne prejavuje podľa štúdií aj vydaj. Kým ženatí muži zarábajú v priemere o 4,5 percenta viac ako ich slobodní kolegovia, u vydatých žien je to naopak, zarábajú o 3,7 percenta menej ako slobodné. Podľa ministerstva práce to jasne poukazuje na predsudky zamestnávateľov voči vydatým ženám či matkám, a naopak, na vyzdvihovanie ženatých mužov, otcov rodín, od ktorých sa očakáva väčšia stabilita.