BRATISLAVA – Popredná umelkyňa Soňa Valentová, ktorej herecké kreácie osobito zarezonovali v divadle, filme i v televízii, sa v piatok 3. júna dožíva 70 rokov.
Dlhoročná členka Činohry Slovenského národného divadla (SND) stvárnila na doskách našej prvej divadelnej scény desiatky nezabudnuteľných postáv. Obdivuhodné výkony predviedla aj na striebornom plátne, najmä v drámach Kladivo na čarodejnice (1969), Noční jazdci (1981) a Requiem pro panenku (1991). Vďaka svojmu hudobnému a pohybovému nadaniu sa "herečka so smutnými očami", ako ju niekedy prezývajú, uplatnila aj v muzikáloch.
Soňa Valentová sa narodila 3. júna 1946 v Trnave. Absolventka štúdia herectva (1967) a televíznej réžie (1984) na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave začala svoju vyše štyri desaťročia dlhú hereckú kariéru na divadelných doskách bratislavského Slovenského národného divadla (SND) v roku 1967. Zaradila sa medzi významné predstaviteľky úspešnej slovenskej hereckej generácie. Od začiatku dostávala úlohy zložitých ženských charakterov. Excelovala hlavne v dramatických až tragických postavách, napríklad v svetoznámych hrách Antigona, Othello, Kráľ Lear, Mačka na horúcej plechovej streche alebo Zločin a trest. Na javisku uplatnila svoj pôvab, ale i schopnosť komediálnej nadsádzky. Vďaka tanečnej príprave z mladosti obsiahla aj pohybovo náročné postavy a prejavila tiež svoje spevácke vlohy. Nezabudnuteľná bola v postave Smrti v Na skle maľované.
Na filmovom plátne debutovala v majstrovskej temnej dráme Kladivo na čarodejnice (1969) nakrútenej podľa rovnomenného románu Václava Kaplického a dochovaných súdnych zápisov z čarodejníckych procesov z rokov 1678-1695. Nasledovala rola pôvabnej dievčiny v historickom filme Zlozor (1971). Soňa Valentová predviedla svoj talent v 15 celovečerných filmoch a okolo 150 televíznych snímkach a inscenáciách. Medzi inými zažiarila vo filmových dielach Paleta lásky (1976), Koncert pre pozostalých (1976), Noční jazdci (1981), Perinbaba (1985), Requiem pro panenku (1991), Zapomenuté světlo (1996) či Lea (1996). Súčasne nakrúcala aj pre televíziu, kde sa uplatnila v inscenáciách nakrútených podľa kvalitných literárnych predlôh.
Deväťdesiate roky 20. storočia znamenali pre obsadzovanú herečku účinkovanie v muzikáloch. Na bratislavskej Novej scéne stvárnila primabalerínu Grušinskú v muzikáli Grand Hotel (1993), v Pokrvných bratoch bola Matkou Johnstonovou (1993), v Mníškach Matkou predstavenou (1999) a vo Fidlikantovi na streche sa predstavila ako Golda (2007). V Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre ju bolo možné vidieť v muzikáli Kabaret ako slečnu Schneider (2004).
Bohatú hereckú dráhu Sone Valentovej sprevádzali viaceré ocenenia. V roku 1969 jej udelili divadelnú Cenu Janka Borodáča a v roku 1988 titul zaslúžilá umelkyňa. V roku 2006 získala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos v kultúre a v roku 2009 zase Kvet Tálie, prestížne ocenenie, ktoré udeľujú organizátori Festivalu Aničky Jurkovičovej - celonárodnej divadelnej prehliadky s tematikou ženy.
Valentovej manželom bol v rokoch 1929-2004 slovenský režisér Pavol Haspra, ich dcéra Katarína Hasprová je úspešnou speváčkou a herečkou.
Slovenská herecká legenda Soňa Valentová je autorkou autobiografickej úvahovej knihy Prelet nad životom (Vydavateľstvo Fragment, 2010), v ktorej úprimne priblížila svoje detstvo, začiatky na divadelných doskách i výnimočné herecké úlohy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies