Vôňa minulosti: Neuveriteľné, že aj bozkávanie si prešlo zmenami. Vzniklo omylom a dokonca zaň mládencom hrozil sobáš!

Nielen milenci sa bozkávajú, nielen priatelia, nielen rodinní príslušníci, veď v sebe nesie toľko významov, až je nemožné všetky do jednej bodky spočítať, až je nemožné neprepadnúť aj maličkému zmätku. Bozk môže byť aj falošník, lebo vraví, čo sa nikdy nestane a zasa inokedy povie pravdu, ktorá by sa vetami nikdy nevyslovila.

Už dávno

Ľudstvo sa bozkáva už dávno, takmer od nepamäti. Prvé spojenie dospelých v bozku sa zrodilo v starej Indii, a viedol k nemu omyl. Áno, udialo sa to vďaka chybe, lebo sa obyvatelia medzi sebou ovoniavali, zdravili sa obtretím líc, a tak napokon prišli na to, že zdraviť sa dá aj inak, napríklad tak, že použijú pery.

Rimania

Odborníci na slovo vzatí boli opäť raz Rimania, ktorí sa nielenže radi bozkávali, ale ešte vymysleli aj viaceré druhy, aby sa pekne rozlíšilo, kto a prečo urobil.

Pokiaľ si priatelia chceli vymeniť náklonnosť a rozlúčiť sa či sa, naopak, privítať, mali k dispozícii osculum, teda bozk medzi dvoma, čo si dôverovali a prezrádzali si tajomstvá.

O čosi intímnejší bol basium, pri ktorom už vstúpili do hier aj pery, avšak ani zďaleka nemal ktovieako romantický charakter.

Savium, to už bolo čosi celkom iné, lebo tak sa smeli bozkávať len dvaja, ktorí boli spútaní jednak vášňou, a jednak intenzívnou láskou.

Panna

Rimania záležitosť s bozkávaním vnímali pomerne vážne, preto sa aj uzniesli na niekoľkých zákonoch, ktoré jedných chránili a druhých zasa trestali. Zaujímavé je, že ak pristihli pannu, ako sa s mládencom vášnivo bozkáva, mala ona plné právo požadovať sobáš, lebo veď predsa niečo mužovi zo seba dala a nemalo by to vyjsť navnivoč.

Stredovek

V stredoveku sa bozkávanie riadilo pravidlami, a to dosť jasne danými, ktoré vymedzovali, kto s kým smie, komu je čo zakázané a pri akých príležitostiach je to priam žiaduce. Dôležitý sa bozk javil najmä v záležitostiach obchodu, lebo sa ním potvrdzovali práve uzatvorené zmluvy. Avšak ani nemajetní a neobchodujúci si nesmeli robiť, čo sa im zachcelo a svojich pánov museli bozkávať buď na chrbát ruky, alebo na nohu či dokonca perami označiť zem, po ktorej chodievali.

Mor

Len čo do Európy zasvietil mor, zmenilo sa všeličo, i bozkávanie sa akosi zo spoločnosti vytratilo. Iná možnosť ani nebola, veď aspoň takto predstavitelia cirkvi a iní šľachtici zamedzovali šíreniu, a tak sa uznieslo, že bozk je povolený na bohoslužbe, aby sa zaželal pokoj a mier ľuďom dobrej vôle.

V súčasnosti

V súčasnosti sa s bozkávaním nijako nepára, hoci našli by sme výnimky v kultúrach a všelijaké neobvyklosti, ale vo všeobecnosti platí, že sme sa v niečom posunuli vpred, v niečom zasa vzad a čo bývalo intímne, je teraz všadeprítomné. A či premýšľame, koho a za akých okolností pobozkáme, to už nech je otázkou pre naše mysle aj srdcia.