Vojna v Izraeli: ohlásili výmenu rukojemníkov za podmienečné prímerie

Údajne sú známe aj konkrétnejšie detaily

O takejto dohode sa hovorí už niekoľko dní, ale jej prípravu alebo údaje o presnejších podrobnostiach vždy buď gazanská alebo izraelská strana dementovali. Teraz, keď sa k dohode vyjadril sám izraelský prezident Netanjahu. Vyzerá „obchod“ so zadržiavanými rukojemníkmi zdanlivo realistickejšie. Mal sa vlastne začať už dnes, vo štvrtok, lenže podpis zo strany Hamasu zatiaľ chýba. Ďalším možným termínom je teda piatok 24. novembra.

 
Udávajú sa však detaily dohody, o ktorú, ako sa zdá, bude Hamas ešte „handlovať“. Gazanská strana má prepustiť spočiatku 50 rukojemníkov zo 249. Z nich je 40 detí a 13 matiek s malými deťmi. Medzi prvým „balíkom“ prepustených má byť 30 detí zo štyridsiatich a 8 matiek z trinástich.  Až ďalej majú nasledovať starí, vážne chorí ľudia. Izrael má na oplátku prepustiť 150 usvedčených teroristov, ktorí sa nachádzajú v izraelských väzniciach. Tým sa menia predošlé špekulácie, že pôjde len o ženských teroristov a mladistvých zločincov. Ako to bude s prepúšťaním ďalších, sa nevie, panujú len domnienky.

 
Odmenou za tento (pre mnohých Európanov, ale aj Izraelčanov bizarný) obchod bude dočasné prímerie. Má platiť štyri dni  a môže byť predlžovaný až do desaich dní v pomere  10 rukojemníkov za jeden deň predĺženia prímeria. Izrael sa zaväzuje, že počas prímeria zruší letecké monitorovacie prelety nad Pásmom Gazy v určitých denných časových úsekoch (od desiatej doobeda do štvrtej poobede), čo sa týka aj dronov a pozorovacích balónov.

Prijatie dohody neprešlo v Izraeli bez odporu

Za prijatie dohody sa v izraelskom vojnovom kabinete (v parlamente sa nehlasovalo) vyslovila väčšina jeho členov s výnimkou náboženskej strany Otzma Yehudit (Židovská sila), ktorú vedie minister národnej bezpečnosti Be-Gvir. Prekvapivo za dohodu hlasoval aj minister financií Bezalel Smotrič z Náboženskej sionistickej strany, aj keď taký „kšeft“ predtým odmietal a napriek tomu, že proti dohode sa vyslovil aj duchovný vodca tejto strany, rabín Dov Lior.

 
Časť izraelskej populácie bude zrejme túto dohodu tiež považovať za kapituláciu pred vydieraním a za ochromenie úspešne a nákladne sa rozbiehajúcej vojenskej operácie. Lenže tradičný étos izraelských vlád – bojujeme za život každého Izraelčana – opäť prevážil nad rizikami. Nie je pritom jasné, či z gazanskej strany sa k prímeriu pridá aj Islamský džihád, jedna z ďalších teroristických skupín, ktorá má vo svojej moci mnohých rukojemníkov. Hamas údajne súhlasil, že môže „nájsť“ možno 30 ďalších unesených, ktorých zadržiavajú iné teroristické skupiny.
 

Nesúhlas mnohých Izraelčanov s dohodou súvisí aj s podmienkou Hamasu, že Izrael povolí zvýšené dodávky materiálu, samozrejme najmä paliva. Izrael pritom už v minulosti viackrát konštatoval, že tento materiál sa v Gaze používa na teroristické útoky proti židovskému štátu. Oficiálne ale Izrael vydal lapidárne vyhlásenie, že „je povinnosťou izraelskej vlády dostať unesených domov“. Súčasne ale tá istá vláda tvrdí, že jej „bezpečnostné a ozbrojené sily budú ďalej bojovať za návrat všetkých rukojemníkov unesených z Izraela a za zničenie Hamasu, aby tak zabránila opakovaniu sa hrozieb, prichádzajúcich z Pásma Gazy proti Štátu Izrael“.

Neriešiteľnosť riešení

Návrat všetkých rukojemníkov nie je pre Hamas žiadúci, pretože je to tromf, „žolík“ v jeho rukách. Preto to zrejme neurobí. V minulosti Izrael robil Hamasu ústupky aj za vydanie telesných pozostatkov svojich občanov, aby mohli byť pochované doma, v historickej „židovskej pôde“. Ani diplomatické riešenia prinesú ťažko nejaký výsledok. Mnohí Izraelčania majú za to, že arabsko-palestínski muslimovia kolonizujú ich zem (Judsko a Samariu, teda Západný breh), takže izraelsko-iránska vojna, v ktorej gazanskí Arabi zastupujú Irán, môže byť len epizódou.