Vladimir Putin nariadil vyhostenie 755 amerických diplomatov: Ide o reakciu Kremľa na nové sankcie voči Moskve

"Čakali sme dosť dlho na pozitívne zmeny (v postoji Washingtonu voči Moskve) a dúfali sme, že situácia sa zmení. Podľa mňa musíme dať najavo, že veci nenecháme len tak," uviedol Putin. Zároveň dodal, že Rusko by mohlo uvaliť na USA i ďalšie opatrenia, momentálne je však proti tomu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí pohrozilo vyhostením amerických diplomatov už v piatok a zároveň vyhlásilo, že skonfiškuje dve americké diplomatické nehnuteľnosti na svojom území. Moskva niekoľko týždňov upozorňovala, že ak Washington ruským činiteľom neobnoví prístup do dvoch diplomatických objektov v USA, uzatvoreným minulý rok, pristúpi k recipročný krokom.

Ruský rezort diplomacie uviedol, že požaduje, aby sa počet personálu na amerických diplomatických misiách v Rusku do 1. septembra znížil na 455 osôb. Rovnaký počet ruských diplomatov totiž zostal v Spojených štátoch po tom, ako Washington vlani v decembri vyhostil z krajiny 35 Rusov.

Americký návrh zákona o uvalení nových sankčných opatrení voči Rusku, Iránu a Severnej Kórei bol v Kongrese prijatý drvivou väčšinou a teraz čaká na svojej konečné odobrenie prezidentom USA Donaldom Trumpom. Biely dom v piatok ohlásil, že Trump danú legislatívu hodlá podpísať, hoci jeho pobočníci predtým naznačili, že by ju mohol vetovať.

Sankcie boli navrhnuté ako trest za údajné kybernetické útoky, ktorými malo Rusko ovplyvniť vlaňajšie prezidentské voľby v USA v prospech Trumpa. Ten počas svojej predvolebnej kampane, v ktorej bol konkurentom demokratky Hillary Clintonovej, viackrát vyjadril zámer zlepšiť bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami.

Ďalšie rozšírené sankcie majú potrestať Rusko za jeho anexiu ukrajinského polostrova Krym v marci 2014.

Predmetná legislatíva obsahuje i špeciálne podmienky, ktoré stanovujú, že prezident nebude môcť ani v budúcnosti jednostranne zmierniť alebo zrušiť dané opatrenia.

Vzťahy medzi Ruskom a USA sú aktuálne na najhoršej úrovni od skončenia studenej vojny po rozpade bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991. Napriek nepriaznivému vývoju v bilaterálnych vzťahoch vidí Vladimir Putin i pozitívne výsledky spolupráce Moskvy s Washingtonom, a to konkrétne vo vytvorení južnej deeskalačnej zóny v Sýrii.