Vláda nerieši integráciu znevýhodnených detí

Vláda podľa podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej nerieši integráciu znevýhodnených detí. Ako povedala pre agentúru SITA, ministerstvo vnútra v rámci tzv. reformy "Správna cesta", na ktorej kompletný návrh, napriek sľubom a termínom, čakáme doposiaľ, je skôr "Slepou uličkou". "Napriek sľubovanej reforme sú nejasne rozpracované iba dve oblasti a to vzdelávanie a vymožiteľnosť práva," konštatovala. Upozornila, že v rámci vzdelávania je uvedená téza, podľa ktorej treba zastaviť prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych základných škôl, pričom podľa ministerstva školstva počet detí v špeciálnych školách za posledných dvanásť rokov narástol z 9 593 na 21 754.

Štát má podľa Szitovej vytvoriť podmienky, aby sa aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo deti neprispôsobivých občanov, mohli vzdelávať. Ak má byť dieťa vzdelávané v škole s vyučovacím jazykom slovenským, potom je nevyhnutné, aby tento jazyk ovládalo pri nástupe do prvej triedy. "Môže sa ho naučiť v prirodzenom prostredí, ako je to u väčšiny detí, alebo v materskej škole. Školská pripravenosť dieťaťa však nemusí byť dosiahnutá absolvovaním materskej školy," povedala s tým, že mnohé matky na materskej dovolenke bez problémov zvládnu pripraviť svoje dieťa do školy. Absolvovanie prípravy za pomoci kvalifikovaných pedagógov je však podľa nej pre rodičov veľkou pomocou. "Musíme vytvoriť podmienky, aby všetky deti pri nástupe do 1. ročníka ZŠ mali rovnakú štartovaciu pozíciu. Ak rodič nevyužije možnosť na prípravu dieťaťa a zanedbá svoju povinnosť, potom má znášať následky spojené so sankciou," zdôraznila. 

Vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami spolu s intaktnými deťmi nie je podľa Szitovej jednoduché. Podľa nej treba k tomu pristupovať veľmi citlivo s prihliadnutím na potreby dieťaťa a možnosti školy. "Odmietam jednostranné vyjadrenia, že špeciálnych škôl je veľa a preto ich treba zrušiť a všetky deti integrovať. Špeciálne školy majú opodstatnenie," konštatovala. Problémom podľa nej nie sú špeciálne školy, špeciálne triedy, integrácia, ale peniaze a kritériá. Zdôraznila, že tzv. „vyrábanie integrovaných detí“ sa deje v školách najmä preto, lebo na tieto deti je zvýšený normatív a počet detí v triedach sa prítomnosťou integrovaného, alebo začleneného žiaka znižuje. "Znamená to, že aj pri klesajúcom počte detí v školách z dôvodu demografického poklesu, môže mať škola dosť finančných prostriedkov, ak má žiakov začlenených, alebo integrovaných," dodala.